Peter Lipa: Osobnosťou môže byť spevák, ale aj opravár klavíra

Peter Lipa, i napriek svojej zaneprázdnenosti, prijal naše pozvanie na šálku čaju. V útulnej kaviarničke v bratislavskom Starom Meste, v príjemnom prostredí sme sa porozprávali o všetkom možnom: o hudbe, rodine, cestovaní, ale aj o internete či hypermarketoch. Pôsobil ako človek, ktorý nemá ani najmenší problém s úprimnosťou. Prívlastky ako rozhľadený, priamy a zároveň príjemný sú mu šité na mieru.

Ako by ste charakterizovali osobnosť?
Je niekoľko charakteristík a pohľadov.

V každom prípade ak nechceme devalvovať termín osobnosť, mali by sme medzi osobnosti počítať ľudí, ktorých práca je celospoločenská a hlavne čas overil ich hodnoty a ich príslušnosť k tomu, čo robia.

Koho by ste Vy označili za osobnosť?
Pre mňa môže byť osobnosťou aj dobrý čašník, dobrý kníhkupec, dobrý lekár, vedec, spevák, ale aj opravár klavíra. Ide o to, aby napĺňal pojem OSOBNOSŤ. Dnes sa totiž devalvuje všelijakými súťažami a to sú väčšinou ľudia, ktorí zatiaľ veľa nedokázali. Človek musí pracovať v svojej oblasti dlho a dobre, aby mohol byť označovaný pojmom osobnosť.

Určite je dobré ak osobnosť za sebou necháva míľniky. Myslím knihy, platne obrazy, prednášky, činy... A mnohokrát ľudia, ktorí sú osobnosťami, si to vôbec neuvedomujú a nerobia to s tým pocitom, že nimi sú.

Môže byť niekto slávny, ale nemusí byť osobnosťou a môže byť niekto osobnosť, ale nemusí byť slávny.

Čím v týchto dňoch žijete?
Pohybujem sa medzi dvomi pólmi. Medzi hudbou a mojimi deťmi.

Čo Vám dala alebo vzala spolupráca s mladými hudobníkmi? (Jana Kirschner, skupina Mango Molas...)
Aj naďalej s mladými spolupracujem. Vyzval ma Polemic, a tak spolu dnes ideme nahrať pesničku. Mango Molas som pozval zase ja na svoju platňu, ktorú teraz pripravujem. Milan Lasica mi dal nové texty a v týchto dňoch dokončujem album Lipa spieva Lasicu. Bude na ňom 15 nových pesničiek. Jedna z nich s Mango Molas.
Stále robím s mladými. Moja kapela je odo mňa rádovo o tridsať rokov mladšia. Začal som s nimi hrať, keď mali ešte pod dvadsať, asi pred desiatimi rokmi (Tatár, Buntaj, Žáček, Gašpar).
Pre mňa je česť pracovať s mladými, pretože keď si ich vyberiem, tak spĺňajú moje kritériá a naopak, keď si oni vyberajú mňa, tak sa to, čo robím, hodí im. Mňa to nabíja novou energiou. Keď je niekto mladý, má iný názor na svet a pre mňa je vždy zaujímavé tento názor poznať.

Ako vznikol nápad nadviazať úzku spoluprácu s Milanom Lasicom?
To je jednoduché. Považujem Lasicove texty za najlepšie slovenské texty. Mne sa jeho spôsob myslenia, pohľadu na svet a irónie veľmi páči. Odkedy som začal spievať po slovensky (dlho som spieval len po anglicky), som vždy oslovoval Milana s textami, no mnohokrát bol zaneprázdnený, nie vždy sa mu chcelo...
V priebehu posledných dvoch troch rokov sa mi na stole zhromaždilo 15 jeho textov a tak sme sa rozhodli, že z toho bude jeden samostatný projekt.

Hudbu robíte Vy?
Ja, v spolupráci s mojimi ďalšími kolegami, mimo iného aj s mojim synom.

Viete si predstaviť, že by ste sa s Milanom Lasicom ocitli aj na spoločnom pódiu?
Teraz k tomu máme veľmi blízko, keďže na tom albume máme dokonca aj jeden spoločný duet.

O čom je tá pieseň?
Volá sa MUSIC USA. Music USA bol pre nás jeden veľmi dôležitý hudobný program na rozhlasovej stanici The voice of America. Výborný speaker, Willis Connover, tam vysielal jazzovú hudbu. Odtiaľto sme počas komunizmu nasávali informácie.

Keď hráte so svojím synom (Peter Lipa ml.), prejavujete sa skôr ako otec, radca alebo muzikant profesionál?
Musím sa správať ako spevák a on sa správa ako klavirista. Vtedy musíme zabudnúť na všetky ostatné väzby. On musí spĺňať moje požiadavky a ja jeho. Tam idú bokom rodinné vzťahy.

Svojimi koncertmi podporujete aj benefičné akcie (napr. Unicef). Podľa čoho si vyberáte, akú akciu podporíte?
Väčšinou si nevyberám a výzvy prijímam. No keď je toho veľa, nie vždy sa to dá. Ale priznám sa, mám na to rôzne názory. Ak sa niekto rozhodne robiť benefíciu, nech ju robí tak, že dáva to, čo má on. Ja robím muziku a darujem sám seba. Takže keď niekto vie vyšívať, nech dá ľuďom výšivky. Keď má niekto počítače, nech dá tie. Za každou takou organizáciou je totiž tak trošku hmla. Ja sa preto vždy pýtam kto to je, komu idú peniaze, ako to robia...

Ktoré oblasti charity alebo benefície sú Vám najbližšie?
Myslím si, že na svete je veľmi veľa ľudí, ktorí sú v núdzi a potrebujú pomoc (nemyslím iba finančnú). Takže keď príde ponuka z akejkoľvek oblasti, zvážim ju a väčšinou poviem áno.
Sám som člen organizácie Lions club, kde tiež zbierame peniaze a venujeme ich. Najčastejšie deťom.

Kupujete Nota Bene?
Áno.

A prispejete niekedy niekomu na ulici?
Áno, väčšinou muzikantom. Asi preto, že tam cítim určitú spolupatričnosť. Aj ja sa totiž môžem ocitnúť, tak ako oni, na ulici a budem potrebovať pomoc.

Vďaka hudbe ste toho veľa precestovali. Na čo sa najviac tešíte keď prichádzate domov?
Na rodinu a vôbec na ten pocit domova. Veľmi rád cestujem, no domov je len jeden a dva týždne mimo sú tak akurát.

Máte nejakú krajinu, do ktorej sa rád vraciate?
Chodím za publikom a to mi je skutočne jedno kam. Dobré publikum sa dá nájsť všade. Ide o to, aby miestni organizátori dobre zorganizovali koncert. Aby bola dobrá propagácia, dobrá aparatúra a potom som spokojný všade.
Je ale predsalen jedno mesto na svete, kde som bol už dvakrát a rád by som sa tam vrátil - New Orleans, mesto hudby, takej akú mám ja rád.

Keď sa Vám niečo nepodarí, kde nájdete vnútornú silu? Čo Vás ženie dopredu?
Čas je ideálny liečiteľ. Nakoniec všetko prebolí a človek sa zobudí, otrasie a musí ísť ďalej. Musíme myslieť dopredu a nie dozadu.

Čo Vás v poslednej dobe potešilo, čo Vás posunulo ďalej?
Samozrejme, človeka teší vždy to, čo robí, inak by to robiť nemohol. Ja na tomto pripravovanom albume pracujem už druhý rok. Keď som dal Milanovi Lasicovi prvé nahrávky a bol spokojný, bola to pre mňa obrovská radosť.

Vy ako umelec, aký máte názor na to či STV napĺňa svoje poslanie verejnoprávnosti?
Nikdy nebudem spokojný. Chcel by som, aby tam bolo viac priestoru pre jazz. Mladé kapely nemajú možnosť hrať jazz naživo v televízii. Ale na druhej strane je tam hudobný program Metro. Ale dosť mi nikdy nebude.

Nemyslíte si, že superstars tak trochu vytláčajú ľudí, ktorí omnoho dlhšie a tvrdšie pracujú na svojej kariére?
Televízia je jednoznačne najsilnejšie médium. Na príklade Superstar sa to dá ľahko dokázať. V priebehu polroka vzniklo naraz desať mediálne známych ľudí. Marketing je kvalitný, keďže dokázal zmanipulovať celý slovenský národ. Otázne je, čo z tých ľudí bude ďalej. Či si oni sami svojim umením a svojimi schopnosťami dokážu udržať hladinu popularity tak vysoko. Podľa mňa ich najvyššia hodina slávy bola vo finálový večer a teraz pôjde len dole a dole. Pohltí ich scéna, oni sa stanú jej súčasťou a až život ukáže čo bude ďalej. Nemám voči tomu ani kladný ani záporný postoj. Jeden z pozitívnych faktov je, že dostali šancu mladí ľudia, ktorí by ju za normálnych okolností nemali. Negatívne je, že sa preceňuje čo by sa ešte nemalo.

Sledovali ste Superstar alebo ste posielali SMS-ky?
SMS-ky som neposielal. Je pravda, že moje deti to sledovali dosť vážne a dokonca som písal s mojim synom recenziu do SME. Katka Koščová si vybrala na svoju platňu dve moje pesničky. Ale život ukáže, či títo ľudia majú na to, aby boli speváci, lebo byť spevák nie je to, čo sa stalo im. Im sa stalo niečo, čo je obrovské šťastie pre toho, kto sa chce hudbou zaoberať. Zvládnu to však aj ďalej vo svojom živote?

Máte doma nejaký nevšedný hudobný nástroj?
Mal som kedysi veľkú lásku – bicie nástroje. Pamätám si, keď som bol v roku 1970 prvýkrát v Alžíri, doniesol som si hlinený bubon, ale ten sa rýchlo zlomil. Potom vždy nejaké hrkálky. Teraz sme akurát zlomili jednu gitaru.

Mali ste nejaký rockový koncert?
No... Deti s ňou hrali trošku inak ako sa s hudobným nástrojom hrať má.

Aký najoriginálnejší darček ste dostali?
Jeden kamarát mi na oslavu mojej tridsiatky (koncom mája) k Veľkým Františkánom doniesol lyže - kandaháry.

Zabíjajú podľa Vás internet a MP3 hudbu?
Nie hudbu, zabíjajú obchod s hudbou. Album je výrobok, ktorý má svoju cenu a keď ho niekto chce mať, má si ho kúpiť, to je normálny systém. Chcem mať hudbu, tak si ju kúpim. Naraz sa ľudia dostávajú zadarmo k veciam, ktoré sú často dosť drahé. Ale umelci chcú tiež z niečoho žiť. Hudbu samotnú internet nezabíja. Neexistuje totiž žiadny dôkaz o tom, že by sa kopírovaním znížil počet ľudí, ktorí sa učia hrať na nástroje, ktorí komponujú hudbu, píšu nové texty, spievajú...
Naopak, možno to mnohým pomohlo, lebo často ľudia nemali ako zverejniť svoju tvorbu. Ale to je trošku slovenská špecialita, pretože platne sú neúmerne drahé našim platom a tak ľudia hľadajú iné cestičky ako sa k hudbe dostať. Ak by cena nosiča bola trošku komunikatívnejšia, situácia by bola iná. Ja mám ale radšej originály. No napríklad ak si chcem iba pozrieť ako to tam daný umelec hrá, tiež mi niekedy stačí jedna pesnička.

Aké albumy si kupujete?
Mám asi päťdesiat obľúbených spevákov, ktorí keď vydajú album, tak si ho minimálne vypočujem alebo si ho aj kúpim.

Pre aké účely používate internet?
E-mail je podľa mňa, obrovský prínos do sveta komunikácie. Naraz som v styku s ľuďmi, s ktorými by som si nikdy nepísal ani nekomunikoval. Či už sú to moji starí zabudnutí priatelia, ktorí sa naraz objavia, alebo sú to ľudia z brandže. Druhá vec, ktorú využívam, je moja stránka - www.peterlipa.com. Tá mi slúži ako P.R. Občas ale pozriem aj niečo na internete.

Viac telefonujete alebo posielate SMS-ky?
Viac telefonujem. Tým, že mám horší zrak, SMS-ky sú pre mňa komplikované - musím si vyberať okuliare. Radšej zavolám. Sú ale i veci, ktoré riešim SMS-kami. Naríklad keď mám nový termín a chcem vedieť či moji muzikanti môžu hrať, tak napíšem jednu SMS-ku a pošlem ju všetkým.

Používate diár?
Áno.

Elektronický alebo normálny?
Obyčajný, takú tú knižôčku. A dokonca si ho každý rok odkladám. Za posledných desať rokov mám niekoľko diárov a keď si na niečo neviem spomenúť, tak si v nich zalistujem.

Nakupujete v hypermarketoch?
Áno. Pri našej šesťčlennej rodine je to jednoduchšie. Samozrejme, ak potrebujem nakúpiť niečo malé, jednoduché a obchod je po ruke, tak to kúpim.

Ľudia sa stretávajú v hypermarketoch a trávia tam nedeľné popoludnia. Nezdá sa Vám, akoby sa to stávalo akousi novou kultúrou?
To mi trošku vadí. Aj keď na druhej strane, musím sa priznať, že v zlom počasí je to jediné miesto, kde sa dá ísť , stretnúť sa s niekým a stráviť tam nejaký čas. Je tam kino, kníhkupectvo, kaviareň... Čiže sa mi stáva, že v prechodných obdobiach tam s deťmi ideme a strávime tam dve-tri hodinky. Deti idú do kina a ja som povedzme v kníhkupectve.

Aké knihy čítate?
Rôzne, ale musí to byť niečo čo ma zaujme. Pre mňa je veľmi dôležitý štýl akým je kniha písaná. Mám rád dobré dialógy, dobré postrehy, výstižné opisy... Mám rád ľudí, ktorí vedia písať. Kvalitný spisovateľ je pre mňa taký, ktorý dokáže písať „šťavnato“. Skôr si knihy vyberám podľa autora. Čítam odborné mesačníky. Z USA, Rakúska, Nemecka a to kým prečítam mi často trvá i mesiac. Doma totiž nemám čas čítať, tak si ich beriem mnohokrát na zájazdy a čítam tam.

Pijete lipový čaj?
Áno, aj. Pijem všetky čaje. Podľa toho aký majú, aj lipový. Teraz som mal napríklad zelený.

Ľubica Rozborová | osobnosti.sk