Vladimír Durdík ml. v roku 1971 ukončil štúdium herectva na VŠMU v Bratislave. V rokoch 1971 – 1975 bol členom činohry Štátneho divadla v Košiciach, od roku 1975 do svojej smrti pôsobil na scéne činohry SND v Bratislave. Ešte pár dní pred smrťou vystúpil pred verejnosťou na materskej scéne. Vladimír Durdík bol aj vynikajúci recitátor a v roku 1973 mu bola udelená Cena Janka Borodáča, určená mladému nadanému hercovi.
Vladimír Durdík bol všestranným hercom. Hral na divadelnej scéne, v televíznych inscenáciách, aj vo filmoch. Stvárňoval väčšinou chlapčenské postavy, ale aj lyricko-romantické typy, predovšetkým kladných hrdinov. V jeho hereckej tvorbe boli aj komediálne postavy, no osvedčil sa aj ako predstaviteľ hrdinov dramatických charakterov. Pred kamerou debutoval v roku 1960, v poviedke Strieborný Favorit z filmu Trinásťroční režiséra Andreja Lettricha. Ďalej sme ho videli vo filmoch Ďaleko je do neba (1972); Ohnivé križovatky (1974); Stretnutie (1975); Rosnička (1979); Zbohom sladké starosti (1983); Návrat Jána Petru (1984); Cena odvahy (1986); Právo na minulosť (1989). V neskoršom období mu okrem romantických a lyrických postáv neboli cudzie ani komplikovanejšie a rozpornejšie postavy, prežívajúce hlboký vnútorný boj. Jeho herecký talent si všimli aj českí filmári. Hrozba (1978); Už se nebojím (1984); Jako jed (1985); Holčičky na život a na smrt (1996) – to sú názvy niektorých jeho českých filmov.

Pochádzal z hereckej rodiny. Štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení ukončil v roku 1971. Po štvorročnom účinkovaní v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1975 pôsobil v Slovenskom národnom divadle v jeho činohernom súbore.

Jeho chlapčenský zjav ho v prvých rokoch profesionálneho hereckého účinkovania predurčil k stvárňovaniu lyricko–romantických kladných hrdinov, rovnako na javisku ako v televíznych filmoch Miesto v dome – 1973, Tereza – 1976, v televíznej ságe Povstalecká história – 1984. Často účinkoval aj v televíznych inscenáciách, napr. Mozoľovci – 1975, Hviezdoslavových eposov Ežo Vlkolinský – 1978, a Gábor Vlkolinský – 1978, kde vytvoril postavu Gábora Vlkolinského. V dvojdielnej historickej inscenácii Solúnski bratia – 1984 stvárnil postavu Koceľa.

tvorba

Filmografia:

1960 Trinásťročný – pov. Strieborný Favorit (Dušan)
1972 Ďaleko je do neba (Peter Klenč)
1974 Ohnivé križovatky (Ondrej Beluš)
1975 Stretnutie (Peťo)
1976 Červené víno (Marek)
1978 Hrozba (Ondřej Kašík)
1978 Poéma o svedomí (Dragutin Šmidke)
1979 Rosnička (Romeo)
1983 Zbohom, sladké driemoty (Milan Repík)
1984 Návrat Jána Petru (Martin Petro)
1984 Už se nebojím (Jožkov otec)
1985 Jako jed (Karol Tomčány)
1986 Cena odvahy (námestník riaditeľa Prokeš)
1986 Kohút nezaspieva (zverolekár Šustek)
1987 Nemožná (muž)
1989 Právo na minulosť (Schreiber)
1991 Un coeur à prendre (TV - Dva kroky od raja), r. Michel Vianey, Francúzsko
1996 Holčičky na život a na smrt (klient)
2000 Dračie srdce 2 (Dragonheart: A New Beginning), r. Dough Lefler, USA (starý muž)

Literatúra:
Vladimír Durdík, Marika Studeničová: Keď sa obzriem, Ikar, 2003, ISBN 80-551-0577-4, autobiografia