Akademik Ladislav Dérer, bratislavský rodák, bol profesorom vnútorného lekárstva, zakladajúcim členom Slovenskej akadémie vied, popredným vedcom a vysokoškolským učiteľom. Jeden z prvých profesorov Slovákov na Lekárskej fakulte UK v Bratislave.
Po absolvovaní stredoškolských a vysokoškolských štúdií začal pôsobiť na I. internej klinike Fakultnej nemocnice Univerzity Komenského v Bratislave ako odborný asistent, neskôr docent a profesor. Tu pôsobil takmer celý svoj lekársky život, mimo obdobia rokov druhej svetovej vojny a posledných rokov života, kedy sa venoval vedeckej práci v Slovenskej akadémii vied.
Bol pokrokovo zmýšľajúcim lekárom a za éry fašizmu sa zriekol pedagogickej činnosti. V rokoch 1939 – 1945 pôsobil ako primár v nemocnici Robotníckej sociálnej poisťovne, kde sa zapojil do ilegálnej protifašistickej činnosti. Významnú pedagogickú, vedecko-výskumnú a spoločenskú činnosť uplatnil až po oslobodení pri budovaní modernej slovenskej internej medicíny.
Ladislav Dérer patrí medzi zakladateľov slovenského vnútorného lekárstva, ktorému vtisol pečať svojej osobnosti, vychoval preň celý rad odborníkov: prof. D. Dieška, MUDr. R. Krutý, doc. I. Sečanský, doc. Š. Hupka, prof. M. Nosáľ, doc. I. Ruttkay-Nedecký a ďalší. Právom sa hovorí o dérerovej škole na Slovensku, lebo pre ňu vypracoval aj programy, stanovil ciele a upriamil na ich realizáciu svojich žiakov.
Významne sa pričinil o rozvoj zdravotníctva na Slovensku, o zvýšenie miery zdravia jeho obyvateľov najmä tým, že cez svojich žiakov inicioval postgraduálne inštitucionálne vzdelávanie pracovníkov všetkých kategórií.
Zaslúžil sa o vybudovanie materiálnej základne zdravotníctva na Slovensku, osobitne v jeho hlavnom meste. Plody jeho práce dokumentuje celý rad moderných zdravotníckych zariadení, i medicínske centrum v Bratislave na Kramároch, ktoré vybudovali jeho žiaci a kde tamojšia nemocnica nesie jeho meno.
Akademik Ladislav Dérer vynikol i v oblasti vedeckého bádania. Vo svojich výskumoch sa zaoberal patológiou pečene, fyziológiou a patofyziológiou tráviaceho ústrojenstva, patofyziológiou krvi pri obehových poruchách, problémami včasnej diagnostiky rakoviny žalúdka, tuberkulózou pľúc a čriev, chorobami z povolania (napr. silikóza baníkov), otázkami alergie atď.
Medzinárodný ohlas vyvolali jeho štúdie o koncentračnom indexe žlčových kyselín v šťave dvanástnika a o anoxénii pečene. Orientoval sa na širšie biologické otázky z okruhu hematológie, úspešne skúmal periodicitu niektorých dejov v organizme, štádiovosť v krvotvorbe a iné problémy. Usiloval sa o uplatňovanie genetických hľadísk a matematických metód v medicíne.
Jeho bohatá publikačná činnosť, najmä jeho práce o biologických rytmoch v dozrievaní leukocytov, ktoré dodnes cituje svetová literatúra, o význame ošetrovateľstva, ktorému venoval kapitolu vo svojej prvej povojnovej odbornej monografii z oblasti propedeutiky je i dnes cenným informačným prameňom. V roku 1929 vydal ako spoluautor Klinickú fyziológiu krvi.
Ladislav Dérer sa zaslúžil i o vznik Slovenskej internistickej spoločnosti, ktorá sa stala nielen významným činiteľom neinštitucionálneho postgraduálneho vzdelávania, ale aj fórom domácich a zahraničných odborníkov a reprezentantom výsledkov slovenského vnútorného lekárstva na domácej pôde i za hranicami. Svojimi aktivitami pomáhal dvíhať i zdravotné povedomie na Slovensku, popri inom i po vojne vydávaným časopisom Zdravoveda.
S menom akademika Ladislava Dérera je spojená i história Slovenskej lekárskej knižnice v Bratislave. V roku 1950, kedy začala fakultná knižnica pracovať v provizórnych priestoroch vtedajšieho dekanátu LF UK s fondom 5000 zväzkov, sa s myšlienkou vytvorenia centrálnej knižnice najvážnejšie zaoberali práve akademik Ladislav Dérer a profesor MUDr. Gejza Bárdoš. Jeho meno nesie i ulica Ladislava Dérera v Bratislave.
Plodný život akademika Dérera pretrhla predčasná smrť. Zomrel dňa 28. marca 1960 v Bratislave.
Vzácny život, významné odborné, vedecké a učiteľské dielo si Slovenská internistická spoločnosť každoročne v mesiaci marec pripomína usporiadaním podujatia Dérerov memoriál, na ktorom sa udeľuje Dérerova cena, ako cena predsedníctva Slovenskej lekárskej spoločnosti, za prácu v oblasti internej medicíny.
Ďalšie funkcie:
- predseda Profesorského zboru LFUK (v čase vykonávania funkcie dekana)
- člen Učenej spoločnosti Šafárikovej
- externý riadiateľ Laboratória pre výskum vyššej nervovoej činnosti človeka SAV (1957)
- hlavný redaktor Bratislavských lekárskych listov
|
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
