Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
prof. PhDr.
Jozef Kresánek CSc. etnomuzikológ, vysokoškolský učiteľ
* 20.12.1913 Čičmany † 14.03.1986 Bratislava
vzdelanie
Jozef Kresánek sa narodil v rázovitej slovenskej obci Čičmany. Po maturite na Gymnáziu v Trenčíne študoval na Štátnom konzervatóriu v Prahe (kompozíciu u Rudolfa Karla) a súčasne hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity (hudobnú históriu prednášal prof. Nejedlý, hudobnú teóriu prof. Hutter, estetiku prof. Mukařovský). Po ukončení konzervatória študoval ešte na majstrovskej škole v Prahe u Vítězslava Nováka.
životopis
Priebeh zamestnaní:
1939 - 1940 - učiteľ na Slovenskom mužskom učiteľskom ústave v Prešove
1940 - 1943 - referent hudobného odboru Matice Slovenskej v Martine
1944 - 1986 - vysokoškolský pedagóg na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (1953 - docent, 1963 - profesor).
Jozef Kresánek začínal kariéru vedca ako etnomuzikológ. Zaoberal sa zberom slovenských ľudových piesní. Jednu zbierku vydal tlačou (Zuzka Selecká spieva, 1943), ďalšie dve zostali dodnes v rukopise (Piesne z Východnej, Spevy Slovákov z Dolnej zeme, 1947). Vyvrcholením jeho etnomuzikologickej činnosti bola dodnes neprekonaná monografia Slovenská ľudová pieseň zo stanoviska hudobného (1951). Kresánek sa v nej kriticky vysporiadal so všetkými dovtedajšími teóriami ľudovej piesne. Metedologicky vychádzal zo štrukturalizmu: veril v imamnentný vývoj umenia - vývoj ľudovej piesne reprezentujú zmeny tvárnych princípov ľudovej piesne, zvonku naň vplývajú zmeny noriem (pastiersky životný štýl, valaská kolonizácia...). Kresánek sa priklonil k ponímaniu vývoja, ako k prechodu od jednoduchšieho k zložitejšiemu, zostavil klasifikáciu ľudových piesní, v ktorej piesne usporiadal podľa zložitosti vnútornej štruktúry. Na jeho teóriu nadviazali a rozpracovali ju PhDr. Alica Elscheková, CSc. a prof. PhDr. Oskár Elschek, CSc., zakladatelia slovenskej etnomuzikologickej školy.
V ďalšom období svojej profesnej kariéry sa Kresánek orientoval na vykreslenie vývoja tvárnych princípov hudby. Výsledkom bola monumentálna muzikologická trilógia o hudobnom myslení (hudobné myslenie ako špecifický druh myslenia v tónoch): Základy hudobného myslenia (1977) - objasnenie metodologických východísk, Tonalita(1982) - vývoj hudobnej harmónie (súzvukovej zložky hudby), Tektonika (1994) - vývoj viachlasu a formotvorných princípov.
Vypracovanie trilógie o hudobnom myslení vyplynulo aj z pedagogických potrieb - vykresliť študentom vývoj hudby z muzikologického, a nie z kulturologického pohľadu. Knihy sú však vďaka obrovskému množstvu spracovaných poznatkov cenným zdrojom informácií pre každého hudobníka.
Kresánek zaznamenal prínos aj v oblasti základného hudobnohistorického výskumu. Zo starého rukopisu prepísal a pripravil do tlače vzácnu barokovú pamiatku - zbierku piesní a tancov Anny Szirmay - Keczerovej (1967). Rok pred vyjdením tejto zbierky publikoval rozsiahlu historickú štúdiu Tance a piesne zo zbierky ASK.
Ako hudobný skladateľ nedosiahol Kresánek takého významu a popularity. Napriek tomu je autorom niekoľkých pôsobivých kompozícii - najmä orchestrálne kompozície zaujmú zaujímavou inštrumentáciou a polyrytmikou (Prelúdium a toccata, Rapsódia)
tvorba
Výber z muzikologických prác:
- Zuzka Selecká spieva (1643) - Slovenská ľudová pieseň zo stanoviska hudobného (1951) - Historické korene hajdúskeho tanca (in:Hudobnovedné štúdie SAV,1959)
- Sociálna funkcia hudby (1961) - Tance a piesne zo zbierky Anny Szirmay - Keczerovej (in:Hudobnovedné štúdie SAV, 1966)
- Zbierka piesní a tancov Anny Szirmay - Keczerovej (1967) - Základy hudobného myslenia (1977) - Úvod do systematiky hudobnej vedy (1980) - Tonalita (1982) - Hudobná historiografia - vš. skriptá (1984) - Hudba a človek (in: Slovenská hudba 1992)
- Tektonika (1994)
Výber z hudobných kompozícií:
- Sláčikové kvarteto (1935) - Klavírna suita č. 1 (1936) - Klavírne trio (1939) - Pochod 1944 pre orchester (1945) - Suita pre husle a klavír č. 1 (1947) - Klavírna suita č. 2 (1949) - Suita pre husle a klavír č. 2 \"Mládežnícka\" (1951) - Orchestrálna suita č. 1 (1951, rev. 1961) - Orchestrálna suita č. 2 (1953) - Prelúdium a toccata pre orchester (1960) - Tance zo zbierky ASK - úprava pre sláčikový orchester (1967) - Klavírne kvinteto (1975) - Tri poémy pre klavír (1981) - Rapsódia pre orchester (1986)