Jozef Kresánek sa narodil v rázovitej slovenskej obci Čičmany. Po maturite na Gymnáziu v Trenčíne študoval na Štátnom konzervatóriu v Prahe (kompozíciu u Rudolfa Karla) a súčasne hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity (hudobnú históriu prednášal prof. Nejedlý, hudobnú teóriu prof. Hutter, estetiku prof. Mukařovský). Po ukončení konzervatória študoval ešte na majstrovskej škole v Prahe u Vítězslava Nováka.
|
Priebeh zamestnaní:
1939 - 1940 - učiteľ na Slovenskom mužskom učiteľskom ústave v Prešove
1940 - 1943 - referent hudobného odboru Matice Slovenskej v Martine
1944 - 1986 - vysokoškolský pedagóg na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (1953 - docent, 1963 - profesor).
Jozef Kresánek začínal kariéru vedca ako etnomuzikológ. Zaoberal sa zberom slovenských ľudových piesní. Jednu zbierku vydal tlačou (Zuzka Selecká spieva, 1943), ďalšie dve zostali dodnes v rukopise (Piesne z Východnej, Spevy Slovákov z Dolnej zeme, 1947). Vyvrcholením jeho etnomuzikologickej činnosti bola dodnes neprekonaná monografia Slovenská ľudová pieseň zo stanoviska hudobného (1951). Kresánek sa v nej kriticky vysporiadal so všetkými dovtedajšími teóriami ľudovej piesne. Metedologicky vychádzal zo štrukturalizmu: veril v imamnentný vývoj umenia - vývoj ľudovej piesne reprezentujú zmeny tvárnych princípov ľudovej piesne, zvonku naň vplývajú zmeny noriem (pastiersky životný štýl, valaská kolonizácia...). Kresánek sa priklonil k ponímaniu vývoja, ako k prechodu od jednoduchšieho k zložitejšiemu, zostavil klasifikáciu ľudových piesní, v ktorej piesne usporiadal podľa zložitosti vnútornej štruktúry. Na jeho teóriu nadviazali a rozpracovali ju PhDr. Alica Elscheková, CSc. a prof. PhDr. Oskár Elschek, CSc., zakladatelia slovenskej etnomuzikologickej školy.
V ďalšom období svojej profesnej kariéry sa Kresánek orientoval na vykreslenie vývoja tvárnych princípov hudby. Výsledkom bola monumentálna muzikologická trilógia o hudobnom myslení (hudobné myslenie ako špecifický druh myslenia v tónoch): Základy hudobného myslenia (1977) - objasnenie metodologických východísk, Tonalita(1982) - vývoj hudobnej harmónie (súzvukovej zložky hudby), Tektonika (1994) - vývoj viachlasu a formotvorných princípov.
Vypracovanie trilógie o hudobnom myslení vyplynulo aj z pedagogických potrieb - vykresliť študentom vývoj hudby z muzikologického, a nie z kulturologického pohľadu. Knihy sú však vďaka obrovskému množstvu spracovaných poznatkov cenným zdrojom informácií pre každého hudobníka.
Kresánek zaznamenal prínos aj v oblasti základného hudobnohistorického výskumu. Zo starého rukopisu prepísal a pripravil do tlače vzácnu barokovú pamiatku - zbierku piesní a tancov Anny Szirmay - Keczerovej (1967). Rok pred vyjdením tejto zbierky publikoval rozsiahlu historickú štúdiu Tance a piesne zo zbierky ASK.
Ako hudobný skladateľ nedosiahol Kresánek takého významu a popularity. Napriek tomu je autorom niekoľkých pôsobivých kompozícii - najmä orchestrálne kompozície zaujmú zaujímavou inštrumentáciou a polyrytmikou (Prelúdium a toccata, Rapsódia)
|
Výber z muzikologických prác:
- Zuzka Selecká spieva (1643)
- Slovenská ľudová pieseň zo stanoviska hudobného (1951)
- Historické korene hajdúskeho tanca (in:Hudobnovedné štúdie SAV,1959)
- Sociálna funkcia hudby (1961)
- Tance a piesne zo zbierky Anny Szirmay - Keczerovej (in:Hudobnovedné štúdie SAV, 1966)
- Zbierka piesní a tancov Anny Szirmay - Keczerovej (1967)
- Základy hudobného myslenia (1977)
- Úvod do systematiky hudobnej vedy (1980)
- Tonalita (1982)
- Hudobná historiografia - vš. skriptá (1984)
- Hudba a človek (in: Slovenská hudba 1992)
- Tektonika (1994)
Výber z hudobných kompozícií:
- Sláčikové kvarteto (1935)
- Klavírna suita č. 1 (1936)
- Klavírne trio (1939)
- Pochod 1944 pre orchester (1945)
- Suita pre husle a klavír č. 1 (1947)
- Klavírna suita č. 2 (1949)
- Suita pre husle a klavír č. 2 \"Mládežnícka\" (1951)
- Orchestrálna suita č. 1 (1951, rev. 1961)
- Orchestrálna suita č. 2 (1953)
- Prelúdium a toccata pre orchester (1960)
- Tance zo zbierky ASK - úprava pre sláčikový orchester (1967)
- Klavírne kvinteto (1975)
- Tri poémy pre klavír (1981)
- Rapsódia pre orchester (1986)
|