Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Majster Pavol z Levoče rezbár, sochár, tvorca slávneho levočského krídlového oltára
životopis
Dátum narodenia Okolo 1460
Dátum úmrtia Okolo 1540 Levoča
Majstra Pavla z Levoče archívne pramene evidujú ako „Paulus Sculptor“ alebo „Paul Schnitzer“. Počiatky jeho rezbárskej aktivity sa kladú do Krakova. Pôsobil v Levoči približne od obdobia okolo r. 1500, umrel medzi rokmi 1537-42. Bezprostredne vychádzal zo staršej spišskej rezbárskej tvorby konca 15. storočia. Na cestách sa oboznámil s tvorbou holandského sochára Nicolausa Gerhaerta z Leidenu, poznal norimberskú tvorbu Veita Stossa, Tilmana Riemenschneidera a švábsko-viedenských sochárov. V levočských archívnych dokumentoch sa Majster Pavol spomína od r. 1506. V Levoči viedol veľkú rezbársku dielňu. Bol členom levočského Bratstva Corporis Christi, členom mestskej rady, príležitostne obchodoval, vlastnil a prenajímal poľnosti. Spomína sa ako otec štyroch detí.
Majster Pavol spolu so svojou dielňou dovŕšil vyše dvestoročnú nepretržitú rezbársku tradíciu Spiša a Slovenska. Pracoval pre Levoču a celú oblasť Spiša. Jeho diela a práce jeho dielne sa nachádzajú v Šariši, Gemeri a Liptove. Pracoval aj pre Banskú Bystricu a pre oblasť Malopoľska. Okolo r. 1500 vytvoril skupinu Narodenia Krista z Levoče, r. 1507 skulptúry sv. Jána Almužníka a sv. Leonarda (oltár sv. Mikuláša) v Levoči.
Roku 1509 dokončil oltár sv. Barbory v Banskej Bystrici, v r. 1505-17 vytvoril skulptúry z Okoličného, okolo 1515 kompozíciu sv. Juraja pre rovnomennú levočskú kaplnku.
R. 1516 je datovaný hlavný oltár sv. Juraja v Spišskej Sobote s renesančnou ornamentikou, podobne ako oltár sv. Jánov v Levoči z r. 1519-20 a oltár sv. Anny v Levoči. Ďalšími dielami sú skulptúra hlavného oltára v Ľubici, skupina Kalvárie v Spišskej Novej Vsi, Ukrižovaný v Lomničke, drobná skupina Kalvárie v Bardejove, Ukrižovaný v Prešove a hlavné oltáre v Hrabušiciach a Lipanoch. Významnými dielenskými prácami sú oltáre Zvestovania P. Márie a sv. Anny zo Sabinova z r. 1520-30 a reliéf sv. Anny z Chminian.
Majster Pavol výrazne ovplyvnil tvorbu spišských rezbárskych dielní 1. tretiny 16. storočia. Patrí k najvýznamnejším stredoeurópskym rezbárom s výrazne odlíšiteľným rukopisom záverečnej fázy neskorej gotiky na začiatku 16. storočia.
Jeho pôsobenie umelecky stvárnil r. 1956 Ľ. Zúbek v historicko-životopisnej próze Skrytý prameň, ktorá sa r. 1973 stala predlohou rovnomenného filmového spracovania.
Zdroj: www.chramsv.jakuba.sk, www.levoca.sk, Matica slovenská: Sto slávnych Slovákov. Zostavil Milan Ferko. Matica slovenská Martin 1997, Spracovala M. Remiašová