Dátum narodenia
Okolo 1460

Dátum úmrtia
Okolo 1540 Levoča

Majstra Pavla z Levoče archívne pramene evidujú ako „Paulus Sculptor“ alebo „Paul Schnitzer“. Počiatky jeho rezbárskej aktivity sa kladú do Krakova. Pôsobil v Levoči približne od obdobia okolo r. 1500, umrel medzi rokmi 1537-42. Bezprostredne vychádzal zo staršej spišskej rezbárskej tvorby konca 15. storočia. Na cestách sa oboznámil s tvorbou holandského sochára Nicolausa Gerhaerta z Leidenu, poznal norimberskú tvorbu Veita Stossa, Tilmana Riemenschneidera a švábsko-viedenských sochárov. V levočských archívnych dokumentoch sa Majster Pavol spomína od r. 1506. V Levoči viedol veľkú rezbársku dielňu. Bol členom levočského Bratstva Corporis Christi, členom mestskej rady, príležitostne obchodoval, vlastnil a prenajímal poľnosti. Spomína sa ako otec štyroch detí.

Majster Pavol spolu so svojou dielňou dovŕšil vyše dvestoročnú nepretržitú rezbársku tradíciu Spiša a Slovenska. Pracoval pre Levoču a celú oblasť Spiša. Jeho diela a práce jeho dielne sa nachádzajú v Šariši, Gemeri a Liptove. Pracoval aj pre Banskú Bystricu a pre oblasť Malopoľska. Okolo r. 1500 vytvoril skupinu Narodenia Krista z Levoče, r. 1507 skulptúry sv. Jána Almužníka a sv. Leonarda (oltár sv. Mikuláša) v Levoči.

Roku 1509 dokončil oltár sv. Barbory v Banskej Bystrici, v r. 1505-17 vytvoril skulptúry z Okoličného, okolo 1515 kompozíciu sv. Juraja pre rovnomennú levočskú kaplnku.

R. 1516 je datovaný hlavný oltár sv. Juraja v Spišskej Sobote s renesančnou ornamentikou, podobne ako oltár sv. Jánov v Levoči z r. 1519-20 a oltár sv. Anny v Levoči. Ďalšími dielami sú skulptúra hlavného oltára v Ľubici, skupina Kalvárie v Spišskej Novej Vsi, Ukrižovaný v Lomničke, drobná skupina Kalvárie v Bardejove, Ukrižovaný v Prešove a hlavné oltáre v Hrabušiciach a Lipanoch. Významnými dielenskými prácami sú oltáre Zvestovania P. Márie a sv. Anny zo Sabinova z r. 1520-30 a reliéf sv. Anny z Chminian.

Majster Pavol výrazne ovplyvnil tvorbu spišských rezbárskych dielní 1. tretiny 16. storočia. Patrí k najvýznamnejším stredoeurópskym rezbárom s výrazne odlíšiteľným rukopisom záverečnej fázy neskorej gotiky na začiatku 16. storočia.

Jeho pôsobenie umelecky stvárnil r. 1956 Ľ. Zúbek v historicko-životopisnej próze Skrytý prameň, ktorá sa r. 1973 stala predlohou rovnomenného filmového spracovania.