Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Albert Pavol Mamatej
/ technika / politici minulosti
Albert Pavol Mamatej technik, spoluzakladateľ Slovenskej ligy v Amerike, konzul ČSR v Pittsburgu
* 11.04.1870 Kláštor pod Znievom † 21.12.1923 Brooklin, štát Massachusetts, USA
motto
„Bratská láska nám viac dá, ako nám Masarykov podpis zaručiť môže.“
vzdelanie
Základnú školu vychodil v Martine, kde sa vyučil za zámočníka
životopis
Pracoval v strojárskom podniku Ganz v Budapešti. Roku 1893 odišiel do USA. Prešiel rozličnými zamestnaniami v New Yorku, Bostone, Linne, roku 1907 sa stal dozorcom strojných dielní Carnegie Institute of Technology v Pittsburgu.
K národnej a organizačnej práci v slovenských krajanských spolkoch ho pritiahol zakladateľ Národného slovenského spolku v Pittsburgu Peter V. Rovnianek. Slovenská liga v Amerike, ktorej bol r. 1907 spoluzakladateľom, pod jeho predsedníctvom zohrala významnú úlohu v živote amerických Slovákov. Popri osvetovej, kultúrnej, redakčnej a edičnej práci organizovala výchovnú, poradenskú a sociálnu pomoc slovenským študentom v Amerike, robotníkom, prenasledovaným politikom atď.
Cennú iniciatívu A. Mamatej prejavil roku 1914 pri vyvracaní protislovenskej propagandy, ktorú v Amerike organizoval maďarský politik gróf Mihály Károlyi. Bolo to najplodnejšie obdobie A. Mamateja, korunované pamätným Memorandom o krivdách a požiadavkách z roku 1914, ktoré vo vzácnej jednote organizácií i jednotlivcov deklarovalo „úplnú samosprávu a voľnosť samourčenia Slovákov tak na politickom, ako aj kultúrnom a hospodárskom poli.“
Spolu s bankárom Michalom Bosákom organizoval celoamerickú zbierku na Slovenský agitačný fond, ktorý mal tvoriť finančnú základňu samostatného Slovenska a jeho štátnej správy. Výrazom tejto snahy sa stala Clevelandská dohoda z 22. októbra 1915, v ktorej sa v intenciách Mamateja hovorilo o spojení „českého a slovenského národa vo federatívnom zväzku štátov, s úplnou národnou samosprávou Slovenska, s vlastným snemom, s vlastnou štátnou správou...“
Mamatej osobne rokoval s T. G. Masarykom o nomenklatúrnych otázkach slovenskej štátnosti. Až dovtedy možno A. Mamateja považovať za jedného z hlavných strojcov spoločného česko-slovenského štátu (bol aj signatárom Pittsburskej dohody), ktorý sa úspešne radí vedľa M. R. Štefánika. Roku 1919 však navštívil Česko-Slovensko a vrátil sa odtiaľ ako vymenený. Na stretnutiach s pražskými politikmi rokoval o politickom a ekonomickom usporiadaní spoločného štátu a pravdepodobne vtedy mu Masaryk ponúkol post čs. konzula v Pittsburgu, čo Mamatej prijal. Vo vedení Slovenskej ligy to malo za následok ostré rozpory. Keď sa v septembri 1920 ujal svojho úradu, výbor ligy odmietol s ním spolupracovať a roku 1922 ho z nej vylúčili.
Bol tiež redaktorom niekoľkých krajanských periodík (Národné noviny, Maják, Škola reči anglickej a i.) a v USA pomáhal budovať spoločnú tlačovú kanceláriu Slovákov a Čechov (Slave Press Bureau).