„Bratská láska nám viac dá, ako nám Masarykov podpis zaručiť môže.“

Základnú školu vychodil v Martine, kde sa vyučil za zámočníka

Pracoval v strojárskom podniku Ganz v Budapešti. Roku 1893 odišiel do USA. Prešiel rozličnými zamestnaniami v New Yorku, Bostone, Linne, roku 1907 sa stal dozorcom strojných dielní Carnegie Institute of Technology v Pittsburgu.

K národnej a organizačnej práci v slovenských krajanských spolkoch ho pritiahol zakladateľ Národného slovenského spolku v Pittsburgu Peter V. Rovnianek. Slovenská liga v Amerike, ktorej bol r. 1907 spoluzakladateľom, pod jeho predsedníctvom zohrala významnú úlohu v živote amerických Slovákov. Popri osvetovej, kultúrnej, redakčnej a edičnej práci organizovala výchovnú, poradenskú a sociálnu pomoc slovenským študentom v Amerike, robotníkom, prenasledovaným politikom atď.

Cennú iniciatívu A. Mamatej prejavil roku 1914 pri vyvracaní protislovenskej propagandy, ktorú v Amerike organizoval maďarský politik gróf Mihály Károlyi. Bolo to najplodnejšie obdobie A. Mamateja, korunované pamätným Memorandom o krivdách a požiadavkách z roku 1914, ktoré vo vzácnej jednote organizácií i jednotlivcov deklarovalo „úplnú samosprávu a voľnosť samourčenia Slovákov tak na politickom, ako aj kultúrnom a hospodárskom poli.“

Spolu s bankárom Michalom Bosákom organizoval celoamerickú zbierku na Slovenský agitačný fond, ktorý mal tvoriť finančnú základňu samostatného Slovenska a jeho štátnej správy. Výrazom tejto snahy sa stala Clevelandská dohoda z 22. októbra 1915, v ktorej sa v intenciách Mamateja hovorilo o spojení „českého a slovenského národa vo federatívnom zväzku štátov, s úplnou národnou samosprávou Slovenska, s vlastným snemom, s vlastnou štátnou správou...“

Mamatej osobne rokoval s T. G. Masarykom o nomenklatúrnych otázkach slovenskej štátnosti. Až dovtedy možno A. Mamateja považovať za jedného z hlavných strojcov spoločného česko-slovenského štátu (bol aj signatárom Pittsburskej dohody), ktorý sa úspešne radí vedľa M. R. Štefánika. Roku 1919 však navštívil Česko-Slovensko a vrátil sa odtiaľ ako vymenený. Na stretnutiach s pražskými politikmi rokoval o politickom a ekonomickom usporiadaní spoločného štátu a pravdepodobne vtedy mu Masaryk ponúkol post čs. konzula v Pittsburgu, čo Mamatej prijal. Vo vedení Slovenskej ligy to malo za následok ostré rozpory. Keď sa v septembri 1920 ujal svojho úradu, výbor ligy odmietol s ním spolupracovať a roku 1922 ho z nej vylúčili.

Bol tiež redaktorom niekoľkých krajanských periodík (Národné noviny, Maják, Škola reči anglickej a i.) a v USA pomáhal budovať spoločnú tlačovú kanceláriu Slovákov a Čechov (Slave Press Bureau).

tvorba

Dielo
Drobný, praktický tlumač. Pittsburgh 1904