Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Ester Martinčeková - Šimerová svetoznáma a popredná slovenská maliarka a výtvarníčka, predstaviteľka moderny
* 23.01.1909 Bratislava † 07.08.2005 Liptovský Mikuláš
vzdelanie
Počas 1. svetovej vojny navštevovala evanjelickú školu, potom gymnázium. V posledných rokoch gymnaziálneho štúdia súkromne navštevovala známu maliarsku školu Gustáva Mallého. Po maturite odišla študovať maliarstvo do Paríža. Študovala na dvoch akadémiách aj v súkromnej škole Alexandry Exter.
životopis
Už v roku 1931 samostatne vystavovala v Prahe, kde sa stala členkou výtvarného odboru Umeleckej besedy. V nasledujúcom roku sa vydala za profesora doktora Františka Šimera a žila sa v Bratislave. Po rozpade prvej Československej republiky odišla s manželom do Protektorátu Čechy a Morava a usadili sa v Plzni.
Jej manžel ako ako primár v nemocnici ukrýval v období atentátu na Heydricha československých parašutistov z Anglicka. Po prezradení ho gestapo zatklo, väznili ho a napokon popravili. V roku 1947 sa vydala za právnika Martina Martinčeka, v tom čase prezidiálneho šéfa Úradu predsedníctva SNR, v roku 1954 sa presťahovali do L. Mikuláša.
V roku 1945 (po návrate na Slovensko) ju zvolili za predsedníčku Bloku slovenských výtvarníkov. V roku 1966 jej udelili titul zaslúžilej umelkyne a vydali jej prvú monografiu. Vystavovala v mnohých galériách doma i v zahraničí a je držiteľkou mnohých ocenení a vyznamenaní. Ester Martinčeková Šimerová ako jediná zo slovenských umelcov vychádzala priamo z parížskej školy a do Paríža sa často vracala. V roku 2001 jej udelili aj vyznamenanie Francúzskej republiky Rytier rádu kultúry a literatúry. Nadácia Matice Slovenskej jej v roku 1996 udelila cenu Miloša Alexandra Bazovského za výtvarné umenie.
Ester Martinčeková Šimerová dostala od Francúzkej republiky najvyššie štátne vyznamenanie, a to stupeň veliteľ - Comandant de l´ordre des arts et lettres.
tvorba
Venovala sa aj scénickému výtvarníctvu a úžitkovému dekoratívnemu umeniu. Z rôznych maliarskych smerov jej bol najbližší syntetický kubizmus dvadsiatych rokov. V jej tvorbe motivicky prevažovali zátišia, krajinárske a prírodné motívy, rovnako figurálne kompozície. Výtvarníčka bola výraznou umeleckou osobnosťou, ktorá rozvíjala odkaz avantgárd v slovenskom výtvarnom umení.
V roku 1998 získala za celoživotné dielo Cenu Nadácie Matice slovenskej Miloša Bazovského za výtvarné umenie. Preslávila sa kolekciou 40 kameí – maľovaných štukových objektov, ktoré vytvárala postupne v priebehu 25 až 30 rokov. Posledný z nich dokončila v roku 1996. Štukové objekty – kamey (ako ich pomenoval známy prekladateľ francúzskej poézie Adolf Kroupa) patria k zaujímavým a originálnym výsledkom prepojenia poézie s výtvarným umením. Sú vnútornou a spontánnou autorkinou výpoveďou na verše jej obľúbeného francúzskeho básnika Saint-John Persa.