Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Ako prakticky nevidiaci absolvoval školu pre nevidiacich v Levoči
životopis
Narodil sa ako piate dieťa v rodine bíreša na statku v Šimonovanoch. V 14 roku svojho života utrpel pri hre s kamarátmi ťažký úraz očí, pre dlhú dobu neliečenia sa mu zrak neustále zhoršoval, až do roku 1951, kedy nadobro stratil zvyšok videnia.
Ako prakticky nevidiaci absolvoval školu pre nevidiacich v Levoči. Tu sa v ňom prejavil zmysel pre organizátorskú prácu, ktorá bola preňho typická po celý zvyšok jeho života. V rokoch II. svetovej vojny v Baťovanoch prevádzkoval trafiku a dostal sa do kontaktov s mnohými významnými osobnosťami tej doby.
Dňa 14.04.1941 sa oženil s Annou Ružičkovou, mali spolu 5 detí (Mária *1942+1942; Dušan *1942; Rastislav *1945; Milan *1951; Ľubomír *1957).
Bol aktívnym členom Zväzu invalidov, neskôr Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska, zakladal základné organizácie najmä v Nitrianskom kraji, celé desaťročia bol predsedom ZO a funkcionárom na všetkých úrovniach od okresnej až po celoslovenskú. V šesťdesiatych rokoch XX. storočia sa stal na viacero volebných období členom Federálneho výboru Zväzu invalidov. Okrem tejto jeho aktivity vykonal mnoho záslužného v oblasti chovateľstva poštových holubov, kde taktiež bol aktívnym členom prakticky na všetkých úrovniach - až po celoštátnu. So svojimi holubami dosiahol veľmi vysoké ocenenia, napriek svojmu handicapu bol uznávaným odborníkom, pomáhal nezištne najmä mladým záujemcom o tento druh voľnočasovej aktivity.
V roku 1945 si otvoril predajňu metrového textilu, ktorá bola v roku 1948 znárodnená. V r. 1948 založil VD PLETATEX Nové Zámky a bol jeho prvým predsedom. Z tejto funkcie bol donútený odísť pod zámienkou, že ako nevidiaci nemôže podpisovať dokumenty a preberať hmotnú zodpovednosť. Najťažšie roky zažil pravdepodobne v období rokov 1948 až 1965,kedy ako domáci pracovník DI ĽUDIB ručne vyrábal kefy a zmetáky. Neskôr sa prejavila jeho schopnosť riadiť a organizovať prácu iných, zaslúžil sa o vznik podniku INTEGRA, kde postupne zastával funkcie riaditeľa miestnej prevádzky v Nových Zámkoch a neskôr sa stal oblastným riaditeľom s pôsobnosťou pre Zsl. kraj.
Veľkým zlomom v jeho živote bolo úmrtie milovanej manželky Anny (26.7.1984), s ktorým sa nevyrovnal ani do konca svojho života. Po dlhšej ťažkej chorobe zomrel dňa 27.8.1996, vo veku 82 rokov.
Jeho životným krédom bolo: Čo dosiahne vidiaci, dosiahnem i ja. Je možné konštatovať, že svojou činorodosťou a neustálou snahou byť nápomocný všetkým, ktorí o pomoc prejavili záujem, dosiahol vo svojom živote omnoho viac, ako väčšina vidiacich spoluobčanov.