Narodil sa ako piate dieťa v rodine bíreša na statku v Šimonovanoch. V 14 roku svojho života utrpel pri hre s kamarátmi ťažký úraz očí, pre dlhú dobu neliečenia sa mu zrak neustále zhoršoval, až do roku 1951, kedy nadobro stratil zvyšok videnia.
Ako prakticky nevidiaci absolvoval školu pre nevidiacich v Levoči. Tu sa v ňom prejavil zmysel pre organizátorskú prácu, ktorá bola preňho typická po celý zvyšok jeho života. V rokoch II. svetovej vojny v Baťovanoch prevádzkoval trafiku a dostal sa do kontaktov s mnohými významnými osobnosťami tej doby.
Dňa 14.04.1941 sa oženil s Annou Ružičkovou, mali spolu 5 detí (Mária *1942+1942; Dušan *1942; Rastislav *1945; Milan *1951; Ľubomír *1957).
Bol aktívnym členom Zväzu invalidov, neskôr Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska, zakladal základné organizácie najmä v Nitrianskom kraji, celé desaťročia bol predsedom ZO a funkcionárom na všetkých úrovniach od okresnej až po celoslovenskú. V šesťdesiatych rokoch XX. storočia sa stal na viacero volebných období členom Federálneho výboru Zväzu invalidov. Okrem tejto jeho aktivity vykonal mnoho záslužného v oblasti chovateľstva poštových holubov, kde taktiež bol aktívnym členom prakticky na všetkých úrovniach - až po celoštátnu. So svojimi holubami dosiahol veľmi vysoké ocenenia, napriek svojmu handicapu bol uznávaným odborníkom, pomáhal nezištne najmä mladým záujemcom o tento druh voľnočasovej aktivity.
V roku 1945 si otvoril predajňu metrového textilu, ktorá bola v roku 1948 znárodnená. V r. 1948 založil VD PLETATEX Nové Zámky a bol jeho prvým predsedom. Z tejto funkcie bol donútený odísť pod zámienkou, že ako nevidiaci nemôže podpisovať dokumenty a preberať hmotnú zodpovednosť. Najťažšie roky zažil pravdepodobne v období rokov 1948 až 1965,kedy ako domáci pracovník DI ĽUDIB ručne vyrábal kefy a zmetáky. Neskôr sa prejavila jeho schopnosť riadiť a organizovať prácu iných, zaslúžil sa o vznik podniku INTEGRA, kde postupne zastával funkcie riaditeľa miestnej prevádzky v Nových Zámkoch a neskôr sa stal oblastným riaditeľom s pôsobnosťou pre Zsl. kraj.
Veľkým zlomom v jeho živote bolo úmrtie milovanej manželky Anny (26.7.1984), s ktorým sa nevyrovnal ani do konca svojho života. Po dlhšej ťažkej chorobe zomrel dňa 27.8.1996, vo veku 82 rokov.
Jeho životným krédom bolo: Čo dosiahne vidiaci, dosiahnem i ja. Je možné konštatovať, že svojou činorodosťou a neustálou snahou byť nápomocný všetkým, ktorí o pomoc prejavili záujem, dosiahol vo svojom živote omnoho viac, ako väčšina vidiacich spoluobčanov.
|
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
