o projekte  | kritériá  | partneri  | PROJEKTY  | kampane  | reklama  | pridajte osobnosť  | kontakt  
Národná agentúra ISSN pridelila portálu
www.osobnosti.sk
ISSN 1338-2403

 
Denne aktualizované.
Osobnosti.sk (online)
 
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk
4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
 
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
 
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
 
Pre mňa je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
 
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
 
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk

Tlačová konferencia k spusteniu internetového portálu Osobnosti.sk.


 
v menách všade 




A B C D E F G H I J K L M N O P P R S T U V W Z

 

.: NAPOSLEDY PRIDANÍ

Ján Čižmár
Ivan Baláž Kráľ
Viktor Hidvéghy ml.
Jozef Majerčík
Róbert Bezák
Ondrej Francisci
Pavel Kapusta


    . veda a vzdelanie
    . spoločnosť
    . politika
    . kultúra a umenie
    . šport
    . médiá
    . biznis




hotelyms.sk


24hod.sk - denník pre všetkých




 Vendelín Jankovič / spoločenské vedy

Vendelín Jankovič

PhDr. Vendelín Jankovič CSc.
slovenský archivár, historik, spoluzakladateľ Slovenskej historickej spoločnosti

* 27.07.1915 Cífer
02.11.1997 Báhoň
vzdelanie

1934 gymnázium, Banská Štiavnica, Bratislava
1934 - 1939 Filozofická fakulta, Slovenská univerzita, Bratislava
1965 titul kandidáta vied

životopis

Vendelín Jankovič sa narodil v roku 1915 v Cíferi v chudobnej mnohodetnej rodine roľníka. Patril medzi najvýznamnejšie osobnosti pamiatkovej starostlivosti 2.polovice 20.storočia.
Stredoškolské štúdium absolvoval na reálnom gymnáziu v Banskej Štiavnici a Bratislave. V rokoch 1934 – 1939 študoval slovenský jazyk a dejepis na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Diplom stredoškolského profesora získal v roku 1939, za doktora filozofie bol promovaný o rok neskôr, po obhájení práce Jezuiti v Banskej Štiavnici.

Slovenský historik začal pracovať ako koncipista v Krajinskom archíve (neskôr premenovaný na Archív Ministerstva vnútra a Archív Povereníctva vnútra), neskôr ako komisár a hlavný komisár archívnej služby. Prvé obdobie svojej publikačnej tvorby venoval náboženským a kultúrnym dejinám, histórii Banskej Štiavnice a Trnavy. V rokoch 1941, 1943 a 1945 napísal bibliografické práce o Jánavi Čaplovičovi (1780 – 1847).
Venoval sa tiež kritike a recenziám. Hodnotil napríklad prácu F. Hrušovského Slovensko v dejinách strednej Európy (1939), Národnostný problém Trnavskej univerzity (1939) od B. Varsika, viaceré maďarské a nemecké edície prameňov. Napísal kritickú štúdiu Historické v Rázusovom Odkaze mŕtvych (1942) a v roku 1944 historickú esej Historicky o našich konfesiách.
V roku 1940 bol aktívnym prispievateľom do verejnej diskusie, ktorá sa zaoberala otázkou smerovania slovenského archívnictva. Navrhoval obnoviť Krajinský archív, ktorý by prevzal spisovne Ministra s plnou mocou pre správu Slovenska, malých a veľkých žúp do roku 1928, ministerstiev, predsedníctva vlády, prezidenta a okresných úradov. Postupne by sa premenil na štátny ústredný archív. Považoval za nereálne vo vtedajších podmienkach budovať nový národný archív.
Počas študijného pobytu v Budapešti v rokoch 1942 – 1943 sa Venelín Jankovič zaoberal bádaním v maďarských archívoch, kde získal množstvo archívnych prameňov k politickým, kultúrnym a náboženským dejinám Slovenska v 16. – 18. storočí. Postupne ich spracovával a publikoval (mnohé ostali doteraz nespracované) a jeho vedecká kariéra sa začala sľubne rozvíjať. Štúdie a články mladého historika poznali a rešpektovali najväčšie slovenské autority. Objavná bola jeho štúdia o prvom kamaldulskom preklade Svätého písma do slovenčiny (1946 - 1947).
V roku 1946 sa zaradil k zakladateľom Slovenskej historickej spoločnosti a stal sa jej prvým vedeckým tajomníkom. Pracoval tiež ako redaktor v časopise Verbum, ktorý v rokoch 1947 – 1948 uverejnil okolo dvadsať jeho článkov a recenzií, aj v čase, keď sa musel odmlčať.
Vendelína Jankoviča už ako mladého vedca považovali za veľkého znalca vedeckej i beletristickej literatúry. Povereníctvo školstva a kultúry ho vyslalo v roku 1946 do Budapešti s úlohu nakúpiť pre slovenské vedecké a kultúrne inštitúcie dostupnú zahraničnú literatúru a iné vedecké potreby. Pri vybavovaní povolenia na vycestovanie na sovietskom veliteľstve sa zoznámil s osobnosťami pamiatkovej starostlivosti ako boli dr. Vladimír Wagner a dr. Alžbeta Güntherová-Mayerová.
Povojnové roky zasiahli aj do života Vendelína Jankoviča a jeho rodiny. Bratia Ladislav a Ambróz emigrovali, starší brat František bol v rokoch 1929 - 1943 slovenským poslancom, Vendelín Jankovči bol krátko členom HSĽS v Cíferi. V septembri 1947 bol zatknutý a vypočúvaný. Dva roky strávil vo vyšetrovacej väzbe, bol súdený a napokon väznený päť rokov v Leopoldove. Jeho ducha a hlbokú kresťanskú vieru však nedokázali zlomiť. V ťažkých väzenských podmienkach sa napríklad venoval štúdiu angličtiny. Jeho zdravie však navždy zostalo poznačené.
Po prepustení z väzby mohol pracovať len ako knihovník na zabudnutých vysunutých pracoviskách Slovenskej národnej knižnice Matice slovenskej. Toto druhé obdobie Jankovičovej činnosti je ohraničené rokmi 1954 – 1959. Pôsobil na pobočke MS v Trnave, kde usporadúval historické fondy zhabanej jezuitskej a gymnaziálnej knižnice. V Štátnom archíve v Trnave sa venoval štúdiu korešpondencie mesta Trnavy zo 16. storočia. V roku 1959 ho MS prepustila zo svojich služieb.
5. decembra 1959 nastúpil do Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave (SÚPSOP, prijal ho vtedajší riaditeľ Ing. J. Hraško), špeciálne na archívne výskumy. Toto obdobie je považované za najplodnejšiu etapa pracovného i osobného života slovenského historika a archivára. Pôsobenie v pamiatkovej starostlivosti výrazne ovplyvnilo jeho ďalšie odborné smerovanie. Vďaka vynikajúcim znalostiam a perfektnej orientácii v problematike ochrany pamiatok sa postupne zaradil medzi najuznávanejších odborníkov modernej monumentológie. V SÚPSOP-e sa zaradil do kolektívu odborných pracovníkov, s ktorými vytvorili ozajstné vedecké pracovisko špecializované na kultúrne dedičstvo Slovenska.
Vendelín Jankovič sa vyznačoval hlbokými teoretickými znalosťami histórie i praktickou zručnosťou pri ich sprostredkúvaní čitateľskej verejnosti. Pri analyzovaní akýchkoľvek tém sa pridržiaval faktov a vyhýbal sa nepodloženým hypotézam, pričom si zachovával odstup a kritický nadhľad. Jeho pracovné postupy sa začínali dokonalou znalosťou literatúry k danej téme, slovenskej i cudzojazyčnej. Orientoval sa najmä na typické historické, prípadne archivárske práce, potom svoj záujem sústredil aj na literatúru z oblasti umenovedy, archeológie, etnológie, dejín architektúry, pomocných vied historických, jazykovedy. Umožňovali mu to aj jeho vynikajúce jazykové schopnosti, znalosť nemčiny, maďarčiny, latinčiny, francúzštiny, angličtiny a ruštiny. Vedel si však poradiť aj s poľštinou, chorvátčinou i taliančinou. Jeho práca nekončila spracovaním samotného zoznamu literatúry, ku každej téme na záver zhromaždil excerptá, výpisky, poznámky a preklady.
Štádium a spracovanie získaných podkladov malo tiež svoje fázy. Prvou bolo vytvorenie osnovy budúceho textu a predstavy o jednotlivých častiach práce, nasledovalo niekoľko konceptov, z ktorých vyšla konečná verzia. Každá publikovaná štúdia je v pozostalosti Vendelína Jankoviča podložená dôkladným archívnym výskumom. Obsahuje kópie originálnych záznamov, listín, úradných kníh a iných archívnych dokumentov z rôznych slovenských i maďarských archívov.
Slovenský historik využíval vo svojej práci tak výsledky vlastného archívneho a historického bádania ako aj výsledky architektonického, umelecko-historického, archeologického, etnologického i reštaurátorského výskumu. Tak sa spoluprácou viacerých odborníkov rodili rozsiahle štúdie a články o slovenských pamiatkach, okrem iných o kostoloch v Kostoľanoch pod Tríbečom, Kaplnej, Hronskom Beňadiku, Devíne, o Akadémii Istropolitane v Bratislave, o území Liptovskej Mary, o kaštieľoch v Brodzanoch, Uhrovci či Veľkých Uherciach. Patria sem aj práce o dejinách slovenských miest - Bratislavy, Trnavy, Banskej Štiavnice, Bardejova, Spišskej Soboty, Košíc. Výnimočná práca Topografia historického jadra Bratislavy v 14. – 16. storočí zostala dodnes len v rukopise, rozptýlená v archívoch. Za prácu Dejiny mesta Bardejov za feudalizmu bola v roku 1965 Vendelínovi Jankovičovi priznaná vedecká hodnosť kandidáta vied.

Slovenský historik bol jedným z prvých, ktorí sa systematicky venovali dejinám ochrany pamiatok v Uhorsku a na Slovensku. Štúdie Dejiny pamiatkovej starostlivosti na Slovensku v rokoch 1850 – 1950 (1973), Príspevok k dejinám pamiatkovej starostlivosti v druhej polovici 19. storočia (1973), Dejiny SÚPSOP-u v rokoch 1951 – 1981 (1981), ako aj monografia Viktor Myskovszky, 1838 – 1909 (1973) patria ku kľúčovým a dodnes neprekonaným prácam.
Bol tiež spoluautorom najrozsiahlejších encyklopedických diel pamiatkárov Súpis pamiatok na Slovensku I. - IV. (1967 - 1978), do ktorého prispel historickými úvodmi k jednotlivým lokalitám a zostavením obrazovej prílohy. Prispel aj k publikáciám Súpis pamiatok SNP (1974) a Súpis pamiatok oslobodenia (1975).
Dielo Vendelína Jankoviča završujú jeho bibliografické práce. Prvú bibliografiu slovenskej histórie vydal v roku 1943 v spolupráci s F. Bokesom a B. Pollom, ďalšiu v roku 1948 už sám. Od roku 1959 postupne publikoval dvadsaťdva väčších i menších prác. Najväčšie dielo, takmer osemstostranová Bibliografia k dejinám Slovenska do roku 1965, napísané v spolupráci s A. Škorupovou, bolo pripravené do tlače už v 70. rokoch. Na zásah politických orgánov však bolo zošrotované a vyšlo až v roku 1997.
K propagácii a popularizácii nášho kultúrneho dedičstva prispieval množstvom malých článkov uverejňovaných v denníkoch a týždenníkoch, prednáškami, rozhovormi, lektorskými výkladmi, školeniami, ale aj väčšími publikáciami, ako Národné kultúrne pamiatky na Slovensku (1980)
Životným snom Vendelína Jankoviča bola dráha profesionálneho historika. Počas pôsobenia v SÚPSOP-e sa niekoľkokrát usiloval zamestnať v Historickom ústave SAV. Jeho žiadosti však boli stále zamietané. V SÚPSOP-e pracoval až do nástupu na dôchodok v roku 1981.
Na sklonku života sa mu dostalo aj oficiálneho uznania, keď mu Historický odbor MS ako prvému udelil Pamätnú medailu Daniela Rapanta (18. 4. 1997). V decembri toho istého roku bol in memoriam menovaný za čestného člena HO MS.

Ocenenia:

1997 Pamätná medaila Daniela Rapanta
1997 Čestný člen Historického odboru Matice slovenskej (in memoriam)

tvorba

1942 Historické v Rázusovom Odkaze mŕtvych (kritická štúdia)
1944 Historicky o našich konfesiách (historickú esej)
1967 Bardejov: Umeleckohistorické pamiatky na Slovensku
1967 - 1978 Súpis pamiatok na Slovensku I. - IV. (spoluautor)
1973 Dejiny pamiatkovej starostlivosti na Slovensku v rokoch 1850 - 1950
1973 Príspevok k dejinám pamiatkovej starostlivosti v druhej polovici 19. storočia
1973 Viktor Myskovszky, 1838 - 1909 (monografia)
1980 Národné kultúrne pamiatky na Slovensku
1981 Dejiny SÚPSOP-u v rokoch 1951 – 1981
1988 Bibliografia pamiatkovej literatúry v Slovenskej socialistickej republike za roky 1981-1985
Dejiny mesta Bardejov
Pamiatky na Slovensku
1974 Súpis pamiatok SNP (spoluautor)
1975 Súpis pamiatok oslobodenia (spoluautor)
1997 Bibliografia k dejinám Slovenska do roku 1965 (spolu s A. Škorupovou)
Zánik dominikánskych kláštorov na Slovensku v 16. stor. (štúdia)
Poznámky k zakladaniu Trnavskej univerzity (štúdia)
Dejiny Bratstva, jeho ekonomická, spoločenská činnosť v Bratislave 1349 – 1608 (štúdia, spolu s E. Jankovičovou)

doplňte alebo opravte informácie doplňte linky

Zdroj: Martina Orosová: Vendelín Jankovič – osobný fond, 1999 (www.pamiatky.sk)


Verzia pre tlač
       

  Dnes je 29.03.2024

  Narodeniny/výročie  
  29.03.  Jozef Macejko
  29.03.  Laco Déczi
  29.03.  Miroslav Trnka
  29.03.  Richard Švihura
  29.03.  Ivan Ďuriš
  30.03.  Eugen Škultéty
  30.03.  Karol Ondriaš
  30.03.  Andrej Sládkovič
  30.03.  Anton Tkáč
  30.03.  Vojtech Mihálik
  30.03.  Pavol Mária Hnilica
  30.03.  Milan Vároš
  30.03.  Mária Mačošková
  31.03.  Rudolf Gonda
  31.03.  Štefan Osuský
  31.03.  Július Krempaský
  31.03.  Elena Mária Rumánková
  31.03.  Hvezdoň Dušan Kočtúch

  Dnes má meniny
  Miroslav

  Zajtra má meniny
  Vieroslava



    za marec 2024


   pozrite si poradie TOP 51
   rebríček je zostavený podľa    návštevnosti osobností


  2303

  osobností
  v databáze portálu


KTO je KTO?
a
KTO bol KTO?
na Slovensku


 

(c) 2004 - 2010 Občianske združenie Osobnosti.sk | Powered and designed by NWS