Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
prof.
Ladislav Čemický akademický maliar, národný umelec, vysokoškolský profesor
* 24.03.1909 Čemice † 06.01.2000 Stupava
vzdelanie
1929 – 1934 Vysoká škola výtvarných umení u prof. Csóku, Budapešť
1950 titul docent
1964 titul profesor
životopis
Narodil sa, ako sa neraz sám vyjadroval, na jednom z vari najkrajších miest na svete, uprostred Liptova, hýriaceho zeleňou pasienkov a mäkkou pažiťou. Spočiatku sa učil u Zoltána Palugyaya. Svoj prirodzený talent neskôr rozvíjal v ovzduší ľavoorientovanej inteligencie počas štúdia u profesora Csóku. Pod jeho vedením začal uplatňovať svoje výtvarné cítenie i maliarske videnie. Jeho tvorba bola založená na prelínaní prirodzenosti výrazu a symbolickosti významu. V Budapešti sa zblížil s komunistickým hnutím. Neskôr, na prelome 40. a 50. rokov, bol jedným z najaktívnejších stúpencov vtedajšej tvrdej línie socialistického realizmu, ktorý presadzoval na pôde Zväzu slovenských výtvarných umelcov a na VŠVU.
V tridsiatych rokoch minulého storočia absolvoval mnoho štipendijných a študijných ciest po západnej Európe, z ktorých najvýznamnejší bol parížsky pobyt v rokoch 1935 – 1936 a 1938. Stretával sa tu s Pablom Picassom a ďalšími umelcami tzv. Parížskej školy. Parížsky pobyt vniesol do jeho tvorby civilizmus a záujem o sociálne témy (nezamestnanosť, fašizmus, vojna), mestskú perifériu. Vrchol svojej tvorby dosiahol na konci tridsiatych rokov, kedy sa v umeleckej tvorbe prehĺbilo osobnostné poňatie sociálneho maliarstva, námetovo čerpajúc z oblasti robotníckych kolónií a prác robotníkov. Jeho obľúbenými témami boli robotníci, legenda o Jánošíkovej smrti, portréty predstaviteľov slovenskej kultúry a priateľov, z ktorých cítiť silný psychologizujúci ponor, a krajinky zo stredného Slovenska a Liptova. Svojou tvorbou potvrdil úzky vzťah k celospoločenským problémom.
V období krízy sa venoval najmä figurálnym obrazom, ktoré svedčia o jeho schopnosti vnímať námet v sociálnych súvislostiach. Tvorbu zo začiatku 40. rokov charakterizuje výrazné humanistické cítenie, sociálnotendenčný a protivojnový obsah. Neskôr sa pripojil ku skupine maliarov Generácie 1909, ktorá sa vyznačovala silným sociálnym akcentom.
V povojnovej tvorbe dominuje krajinotvorba (cykly akvarelov), žánrové kompozície a oficiálne portréty. Po druhej svetovej vojne sa stal zakladajúcim členom a prvým predsedom Národného ústredia Zväzu československých výtvarných umelcov. Pre jeho tvorbu bol rovnako podnetný aj pobyt v maliarskej kolónii J. Alexyho v Piešťanoch. Spoločné maľovanie so Zoltánom Palugyayom malo veľký vplyv pre jeho celoživotné dielo v oblasti akvarelovej lyrickej krajinomaľby. Dodnes je považovaný za otca slovenského moderného akvarelu, keďže mimoriadne dobre sa vyjadroval technikou akvarelu.
Pôsobil striedavo v Bratislave a na Liptove, kde sa zúčastňoval výtvarného diania. Tvorbu zasvätil lyrickej krajinomaľbe, portrétnej a figurálnej maľbe, ale aj odrazu doby, v ktorej žil. Venoval sa obrazom so sociálnou a folklórnou tematikou. Často vystavoval doma i v zahraničí. Jeho dogmatické postoje v 50-tych rokoch 20. storočia spôsobili, že jeho tvorba bola dlho nedocenená. Až neskôr získal viaceré štátne vyznamenania. Počas svojho života narážal na mnohé úskalia a jeho maliarska zrelosť neraz podliehala vášnivému zaujatiu, lepšie povedané interpretácii názorne ponímanej idey, na úkor samotnej maľby i umeleckej výpovede obrazu. Napriek tomu je jeho maliarska a kresliarska tvorba neobyčajne rozmanitá, odráža množstvo vplyvov európskej výtvarnej moderny, počnúc Van Goghom, cez expresionizmus, kubizmus, neorealizmus, až po poetický lyrizmus, taký obľúbený obdivovateľmi jeho diela i ním samotným. Ten sa prejavil najmä v akvarelových záznamoch krajiny (oblasť Liptova), ktorú stvárňoval v nespočetných variáciách dovtedy, kým mu zdravotný stav dovolil udržať v ruke štetec. Zanechal po sebe rozsiahle dielo, ktorého úroveň dosiahla európske rozmery - kresby z Paríža, plné čarovnej symboliky a brilantného výrazu, svoje obrazy s neskrývanou sociálnou tematikou, podfarbené presvedčivým ľavicovým svetonázorovým cítením; akvarely - drobné opály, ametisty a zafíry ostávajú natrvalo na mape modernej slovenskej komornej maľby.
Značnú časť svojho života venoval popritom aj pedagogickej práci.
Telesné pozostatky boli uložené do rodinnej hrobky v Andiciach.
Pôsobenie: 1950-1976 pedagóg na VŠVU v Bratislave
1949 prvý predseda Národného ústredia Zväzu československých výtvarných umelcov
tvorba
Výber z diel: 1935 Smrť robotníka (pastel)
1935 Vysťahovalci (pastel)
1935 Hladné deti (kresba)
1935 Bieda (kresba tušom)
1935 V 3. triede vlaku (kresba tušom)
1935 Matka (olej)
1937 Odpočívajúca (tempera)
1937 Adam (tempera)
1937 Starena (tempera)
1939 Portrét Mikuláša Goldbergera (olej)
1939 Portrét Lóránta Mastissa (olej)
1940 Vlastná podobizeň s paletou (olej)
1940 Robotníci (olej)
1940 Práčka (olej)
1940 Drhnúce ženy (olej)
1941 Proti prúdu (olej)
1941 Teror (olej)
1942 Hrôza
1943 Vrany
1944 Vraždili
1944 Vojna (olej)
1956 Legenda o Jánošíkovej smrti a iné
Výstavy Bratislava – 1936, 1947, 1957, 1962, 1966, 1970, 1971 Košice – 1937 Liptovský Mikuláš – 1962 Sofia 1968 a iné
Ocenenia 1965 zaslúžilý umelec
1975 titul národný umelec
Zdroj: Encyklopédia Slovenska, I. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1977; Slovensko, Kultúra – I. časť, Obzor – Bratislava, 1979; Vysoká škola výtvarných umení; www.cassovia.sk; spracovala Viola Tóthová