Narodil sa, ako sa neraz sám vyjadroval, na jednom z vari najkrajších miest na svete, uprostred Liptova, hýriaceho zeleňou pasienkov a mäkkou pažiťou. Spočiatku sa učil u Zoltána Palugyaya. Svoj prirodzený talent neskôr rozvíjal v ovzduší ľavoorientovanej inteligencie počas štúdia u profesora Csóku. Pod jeho vedením začal uplatňovať svoje výtvarné cítenie i maliarske videnie. Jeho tvorba bola založená na prelínaní prirodzenosti výrazu a symbolickosti významu. V Budapešti sa zblížil s komunistickým hnutím. Neskôr, na prelome 40. a 50. rokov, bol jedným z najaktívnejších stúpencov vtedajšej tvrdej línie socialistického realizmu, ktorý presadzoval na pôde Zväzu slovenských výtvarných umelcov a na VŠVU.
V tridsiatych rokoch minulého storočia absolvoval mnoho štipendijných a študijných ciest po západnej Európe, z ktorých najvýznamnejší bol parížsky pobyt v rokoch 1935 – 1936 a 1938. Stretával sa tu s Pablom Picassom a ďalšími umelcami tzv. Parížskej školy. Parížsky pobyt vniesol do jeho tvorby civilizmus a záujem o sociálne témy (nezamestnanosť, fašizmus, vojna), mestskú perifériu. Vrchol svojej tvorby dosiahol na konci tridsiatych rokov, kedy sa v umeleckej tvorbe prehĺbilo osobnostné poňatie sociálneho maliarstva, námetovo čerpajúc z oblasti robotníckych kolónií a prác robotníkov. Jeho obľúbenými témami boli robotníci, legenda o Jánošíkovej smrti, portréty predstaviteľov slovenskej kultúry a priateľov, z ktorých cítiť silný psychologizujúci ponor, a krajinky zo stredného Slovenska a Liptova. Svojou tvorbou potvrdil úzky vzťah k celospoločenským problémom.
V období krízy sa venoval najmä figurálnym obrazom, ktoré svedčia o jeho schopnosti vnímať námet v sociálnych súvislostiach. Tvorbu zo začiatku 40. rokov charakterizuje výrazné humanistické cítenie, sociálnotendenčný a protivojnový obsah. Neskôr sa pripojil ku skupine maliarov Generácie 1909, ktorá sa vyznačovala silným sociálnym akcentom.
V povojnovej tvorbe dominuje krajinotvorba (cykly akvarelov), žánrové kompozície a oficiálne portréty. Po druhej svetovej vojne sa stal zakladajúcim členom a prvým predsedom Národného ústredia Zväzu československých výtvarných umelcov. Pre jeho tvorbu bol rovnako podnetný aj pobyt v maliarskej kolónii J. Alexyho v Piešťanoch. Spoločné maľovanie so Zoltánom Palugyayom malo veľký vplyv pre jeho celoživotné dielo v oblasti akvarelovej lyrickej krajinomaľby. Dodnes je považovaný za otca slovenského moderného akvarelu, keďže mimoriadne dobre sa vyjadroval technikou akvarelu.
Pôsobil striedavo v Bratislave a na Liptove, kde sa zúčastňoval výtvarného diania. Tvorbu zasvätil lyrickej krajinomaľbe, portrétnej a figurálnej maľbe, ale aj odrazu doby, v ktorej žil. Venoval sa obrazom so sociálnou a folklórnou tematikou. Často vystavoval doma i v zahraničí. Jeho dogmatické postoje v 50-tych rokoch 20. storočia spôsobili, že jeho tvorba bola dlho nedocenená. Až neskôr získal viaceré štátne vyznamenania. Počas svojho života narážal na mnohé úskalia a jeho maliarska zrelosť neraz podliehala vášnivému zaujatiu, lepšie povedané interpretácii názorne ponímanej idey, na úkor samotnej maľby i umeleckej výpovede obrazu. Napriek tomu je jeho maliarska a kresliarska tvorba neobyčajne rozmanitá, odráža množstvo vplyvov európskej výtvarnej moderny, počnúc Van Goghom, cez expresionizmus, kubizmus, neorealizmus, až po poetický lyrizmus, taký obľúbený obdivovateľmi jeho diela i ním samotným. Ten sa prejavil najmä v akvarelových záznamoch krajiny (oblasť Liptova), ktorú stvárňoval v nespočetných variáciách dovtedy, kým mu zdravotný stav dovolil udržať v ruke štetec. Zanechal po sebe rozsiahle dielo, ktorého úroveň dosiahla európske rozmery - kresby z Paríža, plné čarovnej symboliky a brilantného výrazu, svoje obrazy s neskrývanou sociálnou tematikou, podfarbené presvedčivým ľavicovým svetonázorovým cítením; akvarely - drobné opály, ametisty a zafíry ostávajú natrvalo na mape modernej slovenskej komornej maľby.
Značnú časť svojho života venoval popritom aj pedagogickej práci.
Telesné pozostatky boli uložené do rodinnej hrobky v Andiciach.
Pôsobenie:
1950-1976 pedagóg na VŠVU v Bratislave
1949 prvý predseda Národného ústredia Zväzu československých výtvarných umelcov
|
Výber z diel:
1935 Smrť robotníka (pastel)
1935 Vysťahovalci (pastel)
1935 Hladné deti (kresba)
1935 Bieda (kresba tušom)
1935 V 3. triede vlaku (kresba tušom)
1935 Matka (olej)
1937 Odpočívajúca (tempera)
1937 Adam (tempera)
1937 Starena (tempera)
1939 Portrét Mikuláša Goldbergera (olej)
1939 Portrét Lóránta Mastissa (olej)
1940 Vlastná podobizeň s paletou (olej)
1940 Robotníci (olej)
1940 Práčka (olej)
1940 Drhnúce ženy (olej)
1941 Proti prúdu (olej)
1941 Teror (olej)
1942 Hrôza
1943 Vrany
1944 Vraždili
1944 Vojna (olej)
1956 Legenda o Jánošíkovej smrti a iné
Výstavy
Bratislava – 1936, 1947, 1957, 1962, 1966, 1970, 1971
Košice – 1937
Liptovský Mikuláš – 1962
Sofia 1968 a iné
Ocenenia
1965 zaslúžilý umelec
1975 titul národný umelec
|