„Divadlo mi zostalo najväčšou láskou a mostom k ľuďom. Neviem, či moje herectvo bolo také veľké, ale určite to bolo veľké potešenie a dobrodružstvo. Bol to môj rozhovor s ľuďmi, ktorý som viedla cez divadlo.„

1921 - 1925 Obchodná akadémia v Martine
1925 - 1926 Vysoká škola obchodná v Prahe (nedokončené štúdium)

Naďa Hejná zdedila herecký talent po rodičoch. Obaja boli významnými protagonistami Slovenského spevokolu, ktorý v neľahkej dobe národnostného a sociálneho útlaku u nás nahrádzal Slovákom národné divadlo. Umeleckú kariéru začala ako 7-ročná práve tam. Od roku 1926 pôsobila v Ústredí slovenských ochotníckych divadiel. Herectvo spájala s hlbokým vcítením sa do svojej postavy. Rolám, ktoré stvárňovala dávala veľa dynamiky a vitálnosti. Stala sa živou kronikou Slovenského spevokolu, ktorý mal dlhé roky čelné postavenie v našom divadelníctve. Dokázala presne a pútavo hovoriť o jeho histórii a snaženiach.
Po vzniku Slovenského komorného divadla v Martine koncom roku 1944 sa stala jeho spoluzakladateľkou a jednou z jeho prvých profesionálnych herečiek. V tom čase už mala za sebou stvárnených vyše 70 postáv na ochotníckej scéne. Diváci ju poznali ako Lízu z Pygmaliona či Annu Christie z O´Neillovej rovnomennej hry, Stodolovu Marínu Havranovú alebo Silviu zo Zvonovho Tanca nad plačom.
Na profesionálnej scéne stvárňovala veľké a náročné ženské postavy. Známa je najmä ako predstaviteľka matky - z Barčovej aj Čapkovej inscenácie.
Počas SNP účinkovala vo Frontovom divadle a spolupracovala aj so Slobodným slovenským vysielačom v Banskej Bystrici. Po druhej svetovej vojne odišla do Prahy, kde čakal na jej manžela Víta trojročný post ministra školstva. Snažila sa založiť v Prahe profesionálnu slovenskú komornú scénu, ideu sa však nepodarilo zrealizovať. V roku 1948 sa vrátila do rodného Turca.

S malou prestávkou bola javisku verná až do roku 1980 ako členka Slovenského komorného divadla, postupne premenovaného na Armádne divadlo a Divadlo SNP.

Naďa Hejná bola výraznou predstaviteľkou žien a matiek so zmyslom pre vernú charakteristiku, realistickú drobnokresbu a psychologický prienik do jadra postáv. Presvedčivá bola v postavách tragických, komických i groteskných, v ktorých vynikajúco karikovala a ironizovala malomeštiacke typy. Spočiatku hrávala postavy mladých dievčat, naiviek a divošie. Takými boli úlohy Pepky v Našich furiantoch L. Stroupežníckeho z roku 1919, Mie v rovnomennej hre L. N. Jégého (1926), Zuzky v hre V. Hurbana Vladimírova Zem (1926), Ľuby v hre I. A. Krylova Tá tretia (1927). Neskôr sa uplatnila aj v tragických a v charakterových postavách, ako Jana a Líza v hrách G. B. Shawa Svätá Jana (1935) a Pygmalion (1941), Mamajevová v Ostrovského Kade horí, tade hasne z roku 1940, Marína v Stodolovej Maríne Havranovej, Anna v O´Neilovej Anne Christie (1942), Markíza Silvia v Tanci nad plačom P. Zvona, Euridika v Sofoklovej Antigone (obe 1943), Sofia v Gorkého hre Poslední (1952), Emília v Shakespearovom Othellovi (1955), Markéta v Tylovom Janovi Husovi (1956), Tetovaná v Pogodinových Aristokratoch (1961, 1970), Polina v Čehovej hre Čajka z roku 1963. Zaharala si aj Anfisu v Troch sestrách (1967), Dojku v Shakespearovom Rómeovi a Júlii (1970), Generálku Jepančinovú stvárnila v Dostojevského Idiotovi z roku 1975 a Alžbetu Kristekovú v Sonatíne pre páva od O. Zahradníka (1976).
Okrem toho vytvorila aj pestré komediálne postavy: Cathos v Moliérových Smiešnych preciózkach (1944), Colombina v Goldoniho Klamárovi (1948), Anna Bačelová v Hollého Kubovi (1949). Pani Pernellovú stvárnila v Moliérovom Tartuffovi v roku 1950, Amáliu v Hollého Geľovi Sebechlebskom (1952 a 1956), ako Arina Pantelejmonovna účinkovala v Gogoľovej Ženbe (1954), ako Lady Markbyová zasa v Ideálnom manželovi O. Wilda (1958). K ďalším komediálnym úlohám patrili postavy Frosiny v Moliérovom Lakomcovi (1962), Babičky v hre R. Thomasa Osem žien (1964), Slečnu Furnivalovú v Čiernej komédii P. Hsaffera (1969), Fanku v Čapkovom Lúpežníkovi (1974).
Herečka sa tiež uplatnila karikatúrno-groteskného ladenia: Pani Vachová v Augustovej nedeli F. Hrubína (1958), Tereza Mollová v Hofmannovom Starostovi (1964), Pani Sokolová v Palárikovom Inkognite (1971), Pani ministrová v hre I. Stodolu Čaj u pána senátora (1974), Madlena v Chalupkovom Kocúrkove (1978), Šarlota v Čechovovom Višňovom sade (1979)...
Vynikla aj v zložitých dramatických postavách akými boli Rosava v Tylovom Strakonickom gajdošovi (1958), Vilma v Karvašovej Polnočnej omši (1959), Amanda v Sklenenom zverinci T. Williamsa (1961) alebo Bessemenová v Gorkého Meštiakoch (1977).
K vrcholným kreáciám Nadi Hejnej patrila jej Mária Ľvovna v Profesorovi Poležajevovi L. Rachmanovova (1952), za ktorú bola odmenená zlatou medailou na Divadelnej žatve. Tiež postava Matky v rovnomenných hrách K. Čapka (1957) a J. Barča-Ivana (1971).
Slovenská herečka sa uplatnila aj vo filmoch. Divákom sa predstavila v roku 1953 v snímke Pole neorané, nasledoval film V hodine dvanástej, Markéta Lzarová, Očovské patorále, Ružové sny či Biela stužka v tvojich vlasoch. Účinkovala aj v televíznych filmoch a inscenáciách: Balada o siedmich obesených, Pozdná láska, Horúci dych alebo Miesto na slnku.
K rozhlasovým hrám, ktorým požičala svoj hlas patria: Roztrhaj pavučinu, Štvrté husle a V hlbokom snehu našej pamäti, v ktorej za postavu Matky získala v roku 1985 cenu za ženský herecký výkon na 9. festivale pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry v Piešťanoch.

Naďa Hejná bola členkou Živeny, Slovenského zväzu žien a v roku 1987 aj výboru Matice slovenskej.
Zomrela v roku 50. výročia profesionálnej scény v Martine.
Na ochotníckom javisku zohrala takmer stovku rolí, v profesionálnom divadle vyše stovky, desiatky v televízii a vo filme.

Ocenenia:

1943 dramatická cena J. Cablka za ochotnícku činnosť
1946 zlatý odznak ÚSOD-u
1964 titul zaslúžilá umelkyňa
1985 cena za ženský herecký výkon (9. festival pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry, Piešťany)

tvorba

Divadelné úlohy:

1919 Pepka (Naši furiantI / L. Stroupežnícky)
1926 Mia (Mia / L. N. Jégé)
1926 Zuzka (Vladimírova Zem / V. Hurban)
1927 Ľuba (Tá tretia / I. A. Krylov)
1935 Jana (Svätá Jana / G. B. Shaw)
1941 Líza (Pygmalion / G. B. Shaw)
1940 Mamajevová (Kade horí, tade hasne / Ostrovský)
1942 Marína (Marína Havranová / I. Stodola)
1942 Anna (Anne Christie / O´Neil)
1943 Markíza Silvia (Tanec nad plačom / P. Zvon)
1943 Euridika (Antigona / Sofokles)
1952 Sofia (Poslední / M. Gorkij)
1955 Emília (Othello / W. Shakespeare)
1956 Markéta (Jan Hus / J. K. Tyl)
1961, 1970 Tetovaná (Aristokrati / N. Pogodin)
1963 Polina (Čajka / A. P. Čehov)
1967 Anfisa (Tri sestry / A. P. Čehov)
1970 Dojka (Rómeo a Júlia / W. Shakespeare)
1975 Generálka Jepančinová (Idiot / F. Dostojevskij)
1976 Alžbeta Kristeková (Sonatína pre páva / O. Zahradník)
1944 Cathos (Smiešne preciózky / Moliére)
1948 Colombina (Klamárovi / C. Goldoni)
1949 Anna Bačelová (Kubo / J. Hollý)
1950 Pani Pernellová (Tartuff / Moliére)
1952, 1956 Amália (Geľo Sebechlebský / J. Hollý)
1954 Arina Pantelejmonovna (Ženbe / N. V. Gogoľ)
1958 Lady Markbyová (Ideálny manžel / O. Wild)
1962 Frosina (Lakomec / Moliére)
1964 Babička (Osem žien / R. Thomas)
1969 Slečna Furnivalová (Čierna komédia / P. Shaffer)
1974 Fanka (Lúpežník / K. Čapek)
1958 Pani Vachová (Augustová nedeľa / F. Hrubín)
1964 Tereza Mollová (Starosta / G. Hofmann)
1971 Pani Sokolová (Inkognito / A. Palárik)
1974 Pani ministrová (Čaj u pána senátora / I. Stodola)
1978 Madlena (Kocúrkovo / S. Chalupka)
1979 Šarlota (Višňovom sade / A. P. Čechov)
1958 Rosava (Strakonický gajdoš / J. K. Tyl)
1959 Vilma (Polnočná omša / P. Karvaš)
1961 Amanda (Sklenený zverinec / T. Williams)
1977 Bessemenová (Meštiaci / M. Gorkij)
1952 Mária Ľvovna (Profesor Poležajev / L. Rachmanov)
1957 Matka (Matka / K. Čapek)
1971 Matka (Matka / J. Barča-Ivan)


Filmografia:

1953 Pole neorané (Karabkuľa)
1958V hodine dvanástej (Chladoňová)
1959 Dom na rázcestí (Kortanová)
1964 Senzi mama
1965 Markéta Lazarová
1967 Marketa Lazarová
1968 Balada o siedmich obesených
1969 Smrť Pavla Duchaja
1970 Zločin slečny Bacilpýšky
1971 Pozdná láska
1973 Očovské pastorále (matka)
1973 Džarkovia
1974 Od Silvestra do troch kráľov
1974 Roztancované kráľovstvo
1975 Nevěsta s nejkrásnějšíma očima
1976 Cesta domov
1976 Desať percent nádeje
1976 Koža
1976 Ružové sny
1977 Biela stužka v tvojich vlasoch (Slaninková)
1978 Vitaj, Zuzanka!
1978 Horúci dych
1980 Ako listy jedného stromu
1980 Nebezpečné známosti
1981 Vták nociar
1982 Miesto na slnku
1983 Lekár umierajúceho času
1983 Mŕtvi učia živých
1983 Rodinná anamnéza
1983 Zbohom, sladké driemoty
1984 Jankove hračky
1985 Oldřich a Božena
1985 Sršne v úli
1985 Zabudnite na Mozarta
1988 Štek (teta Nora)