POSLANEC A OBČAN – Meno PhDr. Jána Senka (SMER-SD), poslanca NR SR za zvolenský región, člena jej výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a člena výboru pre kultúru a médiá, je v ostatnom čase v kurze.
Ako vníma ohlas médií najmä v súvislosti s jeho vystúpeniami v parlamente na tému nového tlačového zákona?
- Najskôr treba pripomenúť, že tlačový zákon bol prerokúvaný v atmosfére, keď opozícia podmienila podporu dôležitej Lisabonskej zmluvy stiahnutím alebo prepracovaním tlačového zákona. Toto svoje rozhodnutie ohlásila jeden deň pred hlasovaním o tejto zmluve. Týmto rozhodnutím prekvapila nielen verejnosť, koalíciu, ale aj vlastných poslancov ako aj medzinárodné inštitúcie a predstaviteľov Európskej únie. K uvedenému dňu opozícia presne nešpecifikovala výhrady vo vzťahu k tlačovému zákonu.
Áno. Verejnosť bola dosť prekvapená a celkom ani nechápala o čo ide. O čo sa vlastne hrá. Takže poďme k predmetnému tlačovému zákonu.
- Som presvedčený, že ak majú médiá u nás zohrávať kontrolnú a informačnú úlohu, ak chcú pravidelne moralizovať a hodnotiť každý krok nielen exekutívy, oprávnene treba očakávať, že túto úlohu vyvážia rešpektovaním zákonov a elementárnych pravidiel novinárskej práce. Čoraz viac sa stretávam s názorom, že v mienkotvornej printovej mediálnej oblasti neexistuje pluralita názorov. Médiá sú schopné nezvyčajným spôsobom osobu či inštitúciu vopred znevážiť, a to takým spôsobom, že verejnosť celý tento proces vníma ako nestranný, vyvážený či neutrálny. Súčasná vláda plne podporuje slobodu prejavu vo všetkých jej podobách a neprijala žiadne opatrenia, ktoré by vyvolávali čo len domnienku obmedzovania tohto základného práva. To len opoziční poslanci vsúvajú verejnosti takéto náležitosti. Niektorí dostávajú značný priestor v médiách a snažia sa pôsobiť vo vzťahu k verejnosti ako odborníci na túto tematiku. Dokonca sú vykresľovaní ako solidárni, študujúci, starostliví otcovia, pozitívne zviditeľňovaní a vyvolávajú tak voči sebe kladný ohlas vo verejnosti. Na druhej strane sú koaliční poslanci vykresľovaní v médiách negatívne, s rôznymi negatívnymi prívlastkami. To ale nie je dôvod novely tlačového zákona. Dôvod je občan a jeho právo na objektívne, pravdivé a vyvážené informácie. Jeho cieľom chce byť ochrana verejnosti od objavujúcich sa negatívnych mediálnych vplyvov. Tlač sa čoraz viacej bulvarizuje, a to nie je len moje konštatovanie. To je aj konštatovanie Slovenského syndikátu novinárov, jej predsedníčky. A vydavatelia, nesúhlasiaci s novelou tlačového zákona, si snažia chrániť svoje informačné privilégium. Upozorňoval som na súčasné praktiky v médiách. Snažil som sa pomenovať problémy. No a vzhľadom na tento môj verejne prezentovaný názor si niektoré médiá na mne zgustli. Zabudli však uviesť veci v súvislostiach a z textu vytiahli len myšlienku, ktorej cieľom bolo, aby mi poškodili. Taká je pravda. Samozrejme, že o niektorých nezrovnalostiach či iných pohľadoch na uvedenú problematiku ešte budeme v pléne a vo výboroch diskutovať. Zákon prešiel do druhého čítania. Pozorne vnímame pripomienky a v prípade ich opodstatnenosti sme pripravení ich rešpektovať.
Do novelizovaného tlačového zákona sa navrhuje právo na odpoveď. Čo je cieľom práva na odpoveď?
- Predmetom práva na odpoveď je skutkové tvrdenie o konkrétnej fyzickej či právnickej osobe, ktoré je obsiahnuté v periodickej tlači. Toto právo je roky - rokúce štandardným prvkom tlačového zákona v práve mnohých európskych krajín. My prostredníctvom tlačového zákona chceme zakomponovať právo na odpoveď ako absolútne štandardný inštitút do právneho systému, ktorá nemá slúžiť politikom, ale občanovi. Pretože ide o základné občianske právo, vyplývajúce zo základných ľudských práv a je realizáciou čl. 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Cieľom práva na odpoveď je snaha o zrovnoprávnenie postavenia medzi tými, ktorí niekomu zasahujú do života a medzi tými, do ktorých životov sa zasahuje. Chceme, aby bola vypočutá aj druhá strana, ktorá bola dotknutá skutkovým tvrdením. Ešte chcem zdôrazniť, že vôbec nespochybňujem úlohu médií v spoločnosti ako aj pri kontrole verejnej moci. Ani úlohu novinárov pri tejto činnosti. Ich prácu v oblasti objektívneho informovania verejnosti si vysoko vážim. V tejto súvislosti gratulujem redakcii Zvolenských novín k oceneniu v súťaži Miestne noviny 2007.
Veľmi zaujímavo vyznievajú aj okolnosti prijatia ustanovení zákona, ktorým sa mení možnosť vstupu a výstupu z II. piliera dôchodkového zabezpečenia.
- Ako je známe, parlament prijal ustanovenie, ktorým sa zjednodušuje výstup ľudí z II. piliera tak, že už nemusia merať cestu na matriku alebo overovať si svoj podpis. Stačí, keď uvedú číslo svojej zmluvy s príslušnou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou a zašlú tieto údaje Sociálnej poisťovni. Tá má povinnosť žiadateľovi o výstup z II. piliera oznámiť, že takúto žiadosť podal. Ochranné ustanovenie slúži k tomu, aby tento inštitút Sociálnej poisťovne zabezpečil to, aby bol každý vystupujúci z II. piliera informovaný o podaní žiadosti. To znamená, že sa teší ochrane aj vtedy, ak ju v jeho mene podal niekto iný.
Popri parlamentných povinnostiach sledujete aj udalosti, ktoré v ostatnom čase rozhýbali verejnú mienku vo Zvolene. Ako ich vnímate?
- Áno, zaoberali sme sa niektorými témami aj na miestnej koaličnej či straníckej úrovni. O tom, že mesto funguje veľmi dobre, svedčia jeho hospodárske výsledky. Naše programové ciele sa napĺňajú a primátor Miroslav Kusein ako náš kandidát zastáva svoju funkciu v súlade s týmito cielmi. Niektoré rušivé prvky sú pomerne citlivé aj z hľadiska verejnej mienky. Myslím si však, že sa nájde vôľa na jednej i druhej strane, aby sa problémy riešili a vyriešili. Očakávam, že pritom nebude trpieť zvolenský futbal a najmä mládežnícke kategórie a že všetko, čo dosiaľ vyplávalo na povrch, bude adekvátne vysvetlené. V tejto chvíli by som k tejto téme nerád zaujímal stanovisko, lebo ide o citlivý problém. Som však presvedčený, že štadión a mestom dlhé roky budované plochy by mali slúžiť predovšetkým na účely športu a telesnej kultúry. (ben)
Zvolenské noviny č. 9, 25. 2. 2008, s 4.
|