|
Pri príležitosti roku 2007 vyhláseného za európsky rok rovných príležitostí zorganizovali Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku a Zastúpenie Európskej komisie v Slovenskej republike, v spolupráci s internetovým portálom EurActiv.sk. 2. marca 2007 v Bratislave konferenciu Rovnaké práva – rovnaké príležitosti?.
Je nesporné, že Európska únia má jednu z najrozsiahlejších antidiskriminačných legislatív na svete – implementácia pravidiel zabezpečujúcich rovnaké práva a rovnaké príležitosti v jej členských krajinách však často zaostáva. Za posledných tridsať rokov prijal Európsky parlament viacero konkrétnejších právnych noriem, v ktorých rozvinul princípy zakotvené už v zakladajúcich zmluvách EÚ, a to princíp rovnosti na základe pohlavia, či pravidlo rovného odmeňovania za rovnakú prácu. Príkladom je smernica o prístupe k zamestnaniu a rekvalifikačným kurzom, ktorú Parlament schválil v roku 2006 spolu s ministrami členských krajín, či uznesenie EP vyzývajúce na zrovnoprávnenie žien na pracovnom trhu.
Podľa vyjadrenia Informačnej kancelárie EP na Slovensku účastníci konferencie upozornili najmä na nízku informovanosť spoločnosti a rovnako nízku citlivosť na problém diskriminácie na Slovensku.
Poslankyňa Európskeho parlamentu, predsedníčka Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť EP Anna Záborská vo svojom vystúpení konštatovala, že spoločnosť potrebuje osvetu a výchovu k tomu, aby sa ľudia zaujímali o svoje práva. „Deti, ktoré sú teraz v puberte, už majú úplne iný pohľad na rovnosť medzi mužmi a ženami. Je to záležitosť aj žien v rodine, ktoré vychovávajú deti k inému prístupu k svojmu partnerovi, ako kedysi.“ Štát by mal podľa nej poskytovať všetkým rovnaké príležitosti na vyplnenie svojho potenciálu. To však neznamená aj poskytnutie rovnakej štartovacej pozície. „Diskusia o rovnosti sa často točí v jednom kole a je skôr presviedčaním presvedčených a nie skutočnou osvetou spoločnosti,“ uviedla A. Záborská.
Na nízku informovať občanov Slovenska o probléme diskriminácie upozornila poslankyňa Európskeho parlamentu vo Výbore pre práva žien a rovnosť pohlaví Edit Bauer. Zároveň poukázala na prehliadanie nepriamej diskriminácie. Citovala analytikov, z ktorých vyplýva, že sa stráca zmysel ochrany práva, o ktorých ľudia nevedia. Upozornila, že slovenská legislatíva bude musieť riešiť otázku odstránenia platového znevýhodnenia žien po materskej. „Jedna z európskych direktív totiž hovorí, aby matka, ktorá sa vráti z materskej dovolenky, dostala taký plat, aký by jej prináležal, keby na materskú nebola išla.“
Podľa jej vyjadrenia na Slovensku je badať značnú nejasnosť pojmov a z toho vyplývajúce nejasné politické opatrenia a protichodné vyhlásenia v oblasti boja proti diskriminácii. Ponímanie diskriminácie sa často obmedzuje na priamu diskrimináciu, pričom ostatné formy sa negligujú. Druhý vážny problém vidím v tom, že možnosti pozitívnych vyrovnávacích opatrení sa často zamieňajú za pozitívnu diskrimináciu. Tzv. princíp občianskeho prístupu na báze rovnakých práv často zakrýva značnú nepriamu diskrimináciu. Konkrétne poukázala napr. na údaje o vzdelanostnej úrovni národnostných menšín, na údaje o nezamestnanosti zdravotne postihnutých, takmer otvorenú diskrimináciu žien nad 45 rokov na trhu práce a pod. Podčiarkla, že pod falošnou zámienkou odmietania akekoľvek diskriminácie, zastierame pretrvávajúcu a niekedy aj prehlbujúcu nepriamu diskrimináciu bez toho, žeby bolo zrejmé spoločenské úsilie jej zabrániť.
Uvedené úsilie nezriedka míňa cieľ: nielen na Slovensku je niekedy zamerané na zmenšovanie alebo zakrývanie existujúcej diskriminácie. Výsledkom je, že namiesto boja proti diskriminácii bojujeme proti tým, ktorí sa opovážia o nej verejne hovoriť.
Je toho názoru, že zrejme tieto a podobné problémy sú v pozadí skutočnosti, že antidiskriminačná legislatíva sa implementuje v členských štátoch pomaly a nedokonale. Napriek tomu, že až na direktívu 2006/54/ES termín implementácie dávno uplynul, nie je uspokojivý stav ani v oblasti vykonávania. Problémy nie sú len v nedodržaní termínov, ale aj v meritórnych záležitostiach. Na ilustráciu uviedla niekoľko prípadov:
1. Rímska zmluva má 50 rokov. Jej článok 119 predpisuje rovnaké odmeňovanie mužov a žien za rovnakú prácu. Rozdiely sa síce zmenšili, ale na úrovni únie ešte stále dosahujú 15%, na Slovensku ostatné údaje vykazujú 26% rozdiel.
2. Direktívy ukladajú vládam členských štátov informovať o právach, možnostiach ich ochrany na základe antidiskriminačných direktív. Informovanosť na Slovensku o existencii antidiskriminačného zákona je zarážajúco nízka: 60% opýtaných o zákone nevedelo, alebo si mysleli, že sa ešte neprijal. Správa Komisie o implementácii direktívy hovorí, že stráca zmysel ochraňovať práva, o ktorých ľudia nevedia.
3. Direktívy ukladajú ustanoviť orgán alebo orgány na presadzovanie, podporu, analýzu a monitorovanie rovnakého zaobchádzania. Slovenský antidiskriminačný zákon, ktorý implementuje antidiskriminačné direktívy, poveril úlohami vyplývajúcimi z vykonávania direktív Slovenské stredisko pre ľudské práva. Okrem dvoch úloh: presadzovania a podpory. Tým slovenské zákonodarstvo zostáva naďalej dlžné.
Aj podľa podpredsedu vlády SR SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušana Čaploviča je problémom Slovenska nízka informovanosť o právach jednotlivcov. Zlepšiť by ju malo osem plánovaných projektov a celoštátna informačná kampaň, ktoré by sa mali realizovať ešte v tomto roku.
Člen Európskej komisie pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovné príležitosti Vladimír Špidla vo svojom vystúpení upozornil na nadpriemerne vysokú diskrimináciu na základe veku na Slovensku a v Čechách. Komisár vyzdvihol potrebu naučiť sa tolerancii, ktorú považuje za ďalší civilizačný pokrok.
Ďalej vystúpili poslankyňa dolnej komory nemeckého parlamentu Angelika Graf, pracovníčka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Viera Hanuláková, francúzsky odborník na rodovú tematiku Alain Laferte, sociologička Sylvia Porubänová, za projekt Aspekt Jana Cviková a z Univerzity Mateja Bela Alexandra Bitušiková.
- vt -
|