Volali ho slovenským Tomom Jonesom, prirovnávali ku Karlovi Gottovi. On však šiel svojou cestou a stal sa jedným z najvýraznejších slovenských spevákov. Taký bol Karol Duchoň. Rodák z Galanty zrejme spevácke gény zdedil po svojej matke Oľge, ktorá pochádzala z Báčskeho Petrovca. Jeho otec Karol šéfoval galantskému strojárenskému učilišťu a prial si, aby jeho syn mal poriadne remeslo v rukách. Nuž mladý Karol, inak jedináčik, šiel študovať do Partizánskeho na strojnícku priemyslovku. Školu však nedokončil, láska k hudbe bola silnejšia.
Kým sa rodičia stihli vrátiť z dovolenky v Juhoslávii, Karol sa tajne vybral na zahraničné angažmán. Rodičom neostávalo nič iné ako rezignovať a zmieriť sa s tým, že z ich syna bude "komediant".
Skvelý štart
Písal sa rok 1968 a v Zlatých Moravciach si Karol Duchoň a Robo Kazík založili bítovú kapelu The Ice Boys (Ľadoví chlapci). Duchoň sa prihlásil do vychýrenej speváckej súťaže o Zlatú vločku Calexu a suverénne zvíťazil s piesňou Petra Nováka Náhrobní kámen. Odvtedy sa naplno začala odvíjať jeho spevácka kariéra.
V Malej televíznej hitparáde zabodoval s prevzatou piesňou Sugar Sugar, ktorá sa dostala do povedomia poslucháčov ako Uber pary. Úspechy žal na domácich festivaloch ako Oravské synkopy či Bratislavská lýra, začal vystupovať na koncertoch doma aj v zahraničí. Spolupracoval s Orchestrom Braňa Hronca, neskôr s Orchestrom Juraja Velčovského a v tomto období naspieval duetá s Marcelou Laiferovou. S Dušanom Grúňom, svojím neskorším veľmi dobrým priateľom, vedno naspievali hit Vonia kakao a ich profesionálne cesty sa na dlhý čas stretli.
Prvá polovica 70. rokov sa v profesionálnom živote Karola Duchoňa niesla aj v znamení spolupráce s Evou Kostolányiovou, s ktorou na Bratislavskej lýre v roku 1973 získal striebro za pieseň Chvála humoru. V Duchoňovom súkromí takisto nastal obrat - oženil sa s Elenou Šurákovou a narodila sa im dcérka Danka. O Karolovej stúpajúcej speváckej hviezde svedčil aj fakt, že mal kapelu Prognóza, začali s ním spievať známe Bezinky, vydal svoju prvú dlhohrajúcu platňu, získal Zlatú Bratislavskú lýru za pieseň Zem pamätá (P. Zelenay/T. Grünner), permanentne vystupoval v Nemecku, Sovietskom zväze, Poľsku, Maďarsku, Bulharsku, koncertoval na Kube aj vo Francúzsku. Roku 1975 bol na festivale v japonskom Tokiu s hitom Čardáš dvoch sŕdc (P. Hanzely/Ľ. Zeman), nahral pre západonemeckú firmu RCA album aj zopár singlov a spieval so skupinou Ľuba Beláka.
Kat alkohol
Začiatok 80. rokov znamenal v Duchoňovej kariére spoluprácu s VV-Systémom Vlada Valoviča, neskôr so skupinou Zajace. Karolova popularita trochu ustúpila do úzadia, no jeho piesne o láske, ženách či Slovensku stále zneli v éteri. Uznávaný spevák, ktorý nemal nijaké hudobné vzdelanie, však čím ďalej, tým viac prepadal alkoholu. V roku 1985 sa po druhý raz oženil, vzal si Alenu Čermákovú, ale veľa šťastia spolu nezažili. Karola Duchoňa v septembri 1985 hospitalizovali v nemocnici, kde o dva mesiace - deň po svojich meninách - zomrel ako tridsaťpäťročný. Slovenská populárna hudba tak stratila výraznú spevácku osobnosť, človeka priateľského, veselého a veľmi ľudského. Dodnes na Duchoňa spomínajú jeho kolegovia s úctou a poslucháči ostali verní hitom ako Elena, Dievča z Budmeríc, Vzdialená, V dolinách, S úsmevom či Smútok krásnych dievčat.
Ocenenia:
1973 strieborná Bratislavská lýra, za prednes piesne Chvála humoru, interpretovanú so speváčkou Evou Kostolányiovou
1974 zlatá Bratislavská lýra, za interpretáciu piesne Zem pamätá
1974 bronzová Bratislavská lýra, za interpretáciu piesne Zem pamätá, v medzinárodnej súťaži
2006 Aurel za celoživotný prínos do hudobnej kultúry Slovenskej republiky, in memoriam
|
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
