Ján Figeľ - Modernizácia európskej vedomostnej bázy

Koncom minulého týždňa sa hlavy štátov a vlád na stretnutí Európskej rady v Bruseli vyjadrili popri takých kľúčových otázok, ako sú energetika a inštitucionálne záležitosti, aj k otázke európskych univerzít. K dispozícii mali dva dokumenty Komisie: jeden o modernizácii európskych univerzít a druhý o zriadení Európskeho technologického inštitútu (ETI).

Obraz je jasný: európske univerzity až na pár výnimiek zjavne stratili prvotriedne svetové postavenie a neposkytujú kvalitnú výučbu a výskum požadované pre vedomostnú spoločnosť a ekonomiku 21. storočia. Nech by sme zobrali do úvahy akékoľvek meradlo – podiel citácií, podiel študentov a výskumných pracovníkov na medzinárodnom trhu, počet Nobelových cien, počet patentov alebo úroveň investícií do vyššieho vzdelávania a výskumu, nevyhnutne dospejeme k záveru, že naše univerzity nielen zaostávajú za konkurentmi ako sú USA, Austrália a Japonsko, ale čoraz viac čelia výzve zo strany nových inštitúcií v Číne a Indii. Systémy hodnotenia univerzít sú nepochybne vysoko otázne, ale nie je to náhoda, že sa zhodujú, pokiaľ ide o postupný európsky úpadok. Samozrejme, tento obraz nie je úplne bezútešný. Mnohé krajiny začali nevyhnutné reformy: Škandinávia  má jeden z najlepších vzdelávacích systémov na svete, pričom investuje dostatočne a efektívne do vyššieho vzdelávania; a mnohé britské univerzity sa tešia relatívne dobrému „zdraviu”.

Najrozsiahlejšia európska reforma v oblasti vyššieho vzdelávania za posledné storočie je celkom iste „bolonský proces”, ktorý siaha za hranice EÚ, pričom je do neho zapojených 45 krajín. Jeho ústredným cieľom je do roku 2010 vytvoriť Európsky priestor vyššieho vzdelávania so spoločným systémom titulov, vzájomným uznávaním kvalifikácií a spoločnými zásadami a normami zabezpečovania kvality. Bologna však predstavuje rámec pre úspech: nevyhnutnou podmienkou úspechu je, aby sa od základov zreformoval spôsob riadenia, štruktúry, financovania a regulácie našich univerzít.

Nadmerná regulácia, chronický nedostatok finančných prostriedkov, nedostatok autonómie, zastaralé systémy riadenia, neprimerané riadiace zručnosti, izolovanosť od podnikateľskej sféry a v dôsledku toho rozpor medzi študijnými programami a trhom práce sú hlavnými dôvodmi, prečo naše univerzity upadajú. Je možné a potrebné tieto problémy riešiť.

V oznámení o modernizácií európskych univerzít zdôrazňuje Komisia deväť opatrení, ktoré je potrebné urobiť. Chcem tu uviesť hlavné štyri:

Po prvé, naše univerzity potrebujú skutočnú autonómiu a zodpovednosť. Nebudú a nemôžu sa usilovať o špičkovú kvalitu, pokiaľ nebudú schopné rozhodovať o svojich činnostiach a preberať za ne vyššiu mieru zodpovednosti. V Európe je financovanie výskumu rozptýlené medzi 2000 inštitúcií usilujúcich sa o intenzívny výskum a ponúkajúcich postgraduálne tituly. Univerzitám by sa mala v tomto zmysle umožniť diverzifikácia: niektoré musia byť schopné „hrať v prvej lige”, ale iné by sa mali sústrediť aj na regionálne a miestne potreby a možno viac na výučbu.

Po druhé, musíme zaistiť primerané financovanie. Zatiaľ čo USA priamo investujú približne 2,6 % HDP do vyššieho vzdelávania, Európska únia len asi 1,2 %. Komisia verí, že minimálna miera investícií do modernizovaných systémov vyššieho vzdelávania potrebná na trvalo udržateľnú znalostnú ekonomiku predstavuje 2 % (SR 0.9%). Táto skutočnosť pre členské štáty nevyhnutne neznamená siahať čoraz hlbšie do svojich (väčšinou vyčerpaných) verejných pokladníc. Priepastný rozdiel medzi USA a EÚ tkvie takmer výlučne v súkromnom financovaní – z priemyslu, darov, školného atď. Netvrdím, že musíme prijať americký model: škandinávske krajiny dosahujú miery investícií skoro 2 % takmer výlučne z verejného financovania. Väčšina členských štátov sa bude sa musieť poobzerať po novej kombinácii zdrojov.

Po tretie, a toto súvisí s predchádzajúcim bodom, univerzity musia vytvoriť štrukturované partnerstvá s podnikateľskou komunitou. Je to úloha však aj pre firmy. Je potrebné, aby obe strany rozvíjali otvorený prístup a uznali vzájomné výhody, ktoré z partnerstiev vyplývajú, napríklad študijné programy, ktoré zohľadňujú moderný trh práce. Tým by sa produkovali nie čerství mladí nezamestnaní, ale absolventi so zručnosťami a kvalifikáciami viac orientovanými na prácu a život.

Po štvrté, potrebujeme vyššiu geografickú a medzisektorovú mobilitu. Je skutočne iróniou, že stredovekí učenci mali možnosť väčšej mobility ako ich súčasní kolegovia v rámci jednotného trhu. EÚ pomáha financovať takéto činnosti napríklad prostredníctvom veľmi úspešného programu Erasmus (ročne 150 000 študentov). To však nebude stačiť, ak budú štáty odmietať prenositeľnosť grantov a pôžičiek alebo prakticky znemožňovať profesorom prevod dôchodkových práv. Mobilita podporí zriadenie výskumných centier na svetovej úrovni.

Univerzity v záujme dosiahnutia špičkovej kvality potrebujú špecializáciu, užšie prepojenie výskumu a vzdelávania a  väčšiu interdisciplinaritu prístupov. Špičkovú kvalitu by mala verejná správa stimulovať a odmeňovať.

Na základe týchto skutočností bola predložená aj iniciatíva zriadiť Európsky technologický inštitút (ETI), ktorý by bol nezávislým vedomostným operátorom.

Pôvodná myšlienka v súvislosti so zriadením ETI bola predložená vo februári tohto roku. Mal by vo forme súťaže podporiť vznik „vedomostných spoločenstiev”, skladajúcich sa zo stredísk a tímov z výskumných organizácií, univerzít a priemyslu. Vedomostné spoločenstvá budú riešiť výzvy v kľúčových interdisciplinárnych oblastiach, ako sú povedzme zelená energia alebo nanotechnológia. Autonómny inštitút so zjednodušenou administratívou a flexibilným prístupom spojí stratégie riešenia problémov postupom „zdola nahor” aj „zhora nadol”. Musí byť samozrejme otvorený úzkej spolupráci s inými existujúcimi platformami a sieťami. Koncepcia sa naďalej vyvíja prostredníctvom konzultácií s členskými štátmi, Európskou radou pre výskum a rôznymi zúčastnenými partnermi. Komisia predloží úplný návrh v jeseni.

Kontinent, ktorý vynašiel univerzitu, nevyhnutne potrebuje zintenzívniť spoluprácu vo vedomostnej oblasti. To je nevyhnutný predpoklad, ak chceme formovať skutočnú vedomostnú Európu.

Ján Figeľ, európsky komisár pre vzdelávanie a odbornú prípravu
21.6.2006