Otvárací ceremoniál ZOH 2006:Slováci najsilnejší dojem z Ferrari a z Pavarottiho

TURÍN – Od tlačového atašé slovenskej výpravy na ZOH 2006 ĽUBOMÍRA SOUČKA

Dovedna 46 členov slovenskej výpravy vypochodovalo v piatok večer na plochu Olympijského štadióna v Turíne pri otváracom ceremoniáli XX. zimných olympijských hier. Bolo medzi nimi len 13 z celkového počtu 59 športovcov, ktorí nás budú reprezentovať na jubilejných zimných hrách. Z tých troch desiatok našich olympionikov, ktorí boli do piatka už v dejisku hier, sa na ceremoniáli zúčastnili sánkari Marx, Mick, Sabolová a Šišajová, zjazdári Heimschild, Babušiak, Maculová a Hučková, biatlonisti Kazár a Gereková, bežkyne na lyžiach Procházková a Garajová, plus snoubordista Židek. Ostatní z tých slovenských športovcov, ktorí sú už ubytovaní v olympijských dedinách v Turíne, Bardonecchii a v Sestriere, uprednostnili oddych pred svojimi súťažami, ktoré ich čakajú už cez víkend.

Aj mnohé iné výpravy nastúpili na otvorenie ZOH 2006 v okyptenom počte, len s časťou svojich športovcov. Navyše viacerí z tých olympionikov, ktorí predsa len podstúpili viac než dvojhodinovú cestu z odľahlých horských stredísk do hlavného dejiska ZOH 2006, odchádzali zo štadióna už zhruba v polovici, aby sa do postele dostali tesne po polnoci. Nechceli sa dlhým večerným programom (trval od ôsmej a do trištvrte na jedenásť, čiže pôvodný časový harmonogram sa natiahol len o pätnásť minút) nechať úplne vyčerpať, ale očividne túžili aspoň ochutnať atmosféru udalosti, ktorá býva vždy neopakovateľná.

Tí členovia slovenskej výpravy, ktorí sa na ceremoniáli priamo zúčastnili, museli tesne pred vstupom na plochu absolvovať aj „záťažový test“. Úvod ceremoniálu strávili pokojne spoločne s členmi ostatných výprav v neďalekej hlavnej hokejovej hale Palasport Olimpico, kde sledovali začiatok programu prostredníctvom veľkých obrazoviek. Ešte aj keď slovenskú výpravu vyzvali, aby sa zhromaždila do šesťstupu a pomaly opustila priestory haly, vládol pokoj. Ale vonku zrazu hromada dobrovoľníkov začala naháňať členov našej výpravy, aby sa rozbehli, pretože predchádzajúca delegácia Srbska a Čiernej Hory je už príliš vpredu. A tak nasledoval hádam štyristometrový beh celej skupiny slovenských olympijských vyslancov až pred bránu olympijského štadióna! Nečudo, že všetci našinci, súc poriadne nabliekaní, pretože podľa predpovede malo byť večer tesne pod nulou, odsledovali celý program poriadne spotení...

Slovenská výprava napochodovala na plochu štadióna ako 64. v poradí z 82 účastníckych krajín, štátnu vlajku niesol v rukách sánkar Walter Marx mladší. Jej členovia na štadióne po slávnostnom defilé a po zaujatí svojich postov najprv stáli na lavičkách, takisto ako členovia ostatných výprav. Potom si na ne, už tak trochu zašliapané od topánok, sadli a sledovali program zväčša posediačky. V dôsledku toho, že Slováci sa ocitli v poslednej tretine nastupujúcich výprav, však boli ochudobnení o priamy zážitok zo zapálenia olympijského ohňa. Gigantická čaša s ohňom bola totiž umiestnená práve nad javiskom na jednom z koncov štadióna. A vrch prekrytého javiska zakrýval tým výpravám, ktoré boli blízko k tomuto koncu štadióna (a to boli práve tie, ktoré nastupovali v poslednej tretine), pohľad na čašu...