1685 – 1691 študoval na jezuitskom gymnáziu v Trenčíne
1691 – 1693 pokračoval v gymnaziálnom štúdiu na jezuitskom gymnáziu v Bratislave
1696 – 1699 študoval filozofiu na Trnavskej univerzite
1704 – 1707 študoval teológiu na Trnavskej univerzite

20.7.1675 narodil sa v Trenčianskej Turnej otcovi Jánovi Timonovi a matke Barbore, rodenej Hrabovskej
14. 10. 1693 vstúpil do rehole Spoločnosť Ježišova (S.J. - jezuiti) v Bratislave
1693 – 1695 absolvoval noviciát vo Viedni
1695 – 1696 popri vlastnom štúdiu vyučoval v Skalici začínajúcich študentov
1699 – 1702 ako magister vyučoval v Trnave gramatiku a syntax
1702 – 1704 vyučoval v Prešove poetiku a rétoriku
1707 – 1711 vyučoval rétoriku v Trnave, rétoriku a poéziu v Budíne
1711 po zložení večných sľubov bol vo Viedni vysvätený
1711 – 1712 ako prefekt prednášal dialektiku a morálku vo viedenskom Pázmáneu
1712 – 1716 pôsobil ako profesor na Trnavskej univerzite, kde prednášal hebrejčinu, filozofiu,morálku, etiku a fyziku
1717 – 1718 pôsobil ako dekan jazykov na Trnavskej univerzite, prednášal morálku
1718 – 1724 prednášal teológiu na Košickej univerzite
1724 – 1726 pôsobil na kolégiu v Kluži
1726 – 1727 mal funkciu vicerektora seminára v Užhorode
1727 – 1736 bol regentom seminára v Košiciach, pôsobil tam tiež ako kronikár, knihovník a poradca rádového domu
7. 4. 1736 zomrel v Košiciach po dlhotrvajúcej ťažkej chorobe

tvorba

Diela

Imago antiquae Hungariae (Obraz starého Uhorska, 1733) – zaoberá sa dejinami Panónie do príchodu Maďarov
Imago novae Hungariae (Obraz nového Uhorska, 1734) – dobový opis Uhorska podľa jednotlivých žúp
Tieto dve diela vychádzali spolu v mnohých vydaniach a boli vtedy rešpektovanou učebnicou dejepisu a zemepisu. Pre národné obrodenie Slovákov mali veľký (hoci dodnes oficiálne nedocenený) význam. Vo svojej koncepcii uhorských dejín proti tzv. podmaniteľskej teórii Timon postavil tzv. pohostinnú teóriu o prijatí Maďarov, podľa ktorej panónski Slováci uzavreli so starými Maďarmi spojenectvo a zúčastnili sa na budovaní uhorského štátu, čím odôvodňoval práva Slovákov na rovnoprávnosť v Uhorsku. Podľa neho Slováci, ktorí obývali povodie rieky Moravy, Váhu, Nitry, Hrona, Ipľa – až po Tisu, odovzdali Maďarom rovinu pri Dunaji. Svätopluk prijal Maďarov ako hostí!

Značnú pozornosť venoval Timon v týchto dielach dejinám Veľkej Moravy, Svätoplukovi, Pribinovi a vierozvestom sv. Cyrilovi a s. Metodovi, dokazovaním autochtónnosti a starobylosti Slovákov položil základy prvej koncepcie slovenských dejín. Kriticky prehodnotil staré stredoveké kroniky a legendy a na základe pramenného výskumu formuloval novú koncepciu dejín Uhorska, ktorá mala veľký vplyv na neskorších dejepiscov Uhorska i slovenských historikov.
Celebriorum Hungariae urbium et oppidorum topographia (Zemepis najvýznamnejších miest a mestečiek Uhorska, 1702) – publikovanie výsledkov topografického a historicko-geografického výskumu 51 miest a mestečiek v Uhorsku, z nich 23 je na území dnešného Slovenska
Tibisci Ungariae fluvii notio Vagique (Popis rieky Tisy a sčasti aj Váhu, 1736) – zemepisno-historické dielo opisujúce vodstvo vo viacerých slovenských stoliciach, pričom popri latinských a maďarských názvoch uvádza niekde len slovenské pomenovania (napr. Žilina, Beckov, Vrútky)
Synopsis novae chronologiae regnorum Hungariae (Nový chronologický prehľad uhorských kráľov, 1714 – 1715) – chronologický prehľad uhorského, chorvátskeho a dalmátskeho kráľovstva, neskôr prepracovaný a rozšírený
Purpura Pannonica (Panónske purpury, 1715) – zbierka životopisov kardinálov, ktorí sa narodili alebo boli držiteľmi biskupstiev v Uhorsku
Corona regni Hungariae admirabilis (Obdivuhodná koruna kráľovstva uhorského, 1712) – oslavné dielo venované cisárovi Karolovi VI.
Cassovia vetus ac nova (Košice staré a nové) – najstaršia zachovaná kronika Košíc, nie je síce signovaná, ale podľa najnovších výskumov sa jej autorstvo pripisuje Timonovi
Syllabus vocabulorum – abecedný slovník ku gramatike E. Alvareza, 1702 – učebnica pre gymnaziálnych žiakov
Dies perpateticus – dielko z oblasti filozofie, 1708
Jeho neobyčajné znalosti histórie, ovládanie viacerých jazykov, štúdiá a znalosti archívnych dokumentov a v neposlednej miere aj pôvod z Trenčianskej župy môže viesť k názoru, že bol prinajmenšom spoluautorom Apológie (Obrany slovenského národa), prisudzovanej J. B. Maginovi.

Napísali o Timonovi:

Samuela Timona možno vlastne pokladať za (síce nie deklarovaného, ale) faktického budovateľa základov koncepcie slovenských dejín. Určil pevné miesto Slovákom v dejinách Uhorska, keď ich jednoznačne pokladal za jeho praobyvateľov a spolutvorcov uhorského štátu, ktorého hegemónom sa potom stali Maďari.
Samuel Timon, tak ako aj viacerí iní členovia Spoločnosti Ježišovej, by sa mali vlastne pokladať za významných predstaviteľov alebo priekopníkov najstaršej fázy (alebo predfázy) slovenského národného obrodenia.

Richard Marsina, historik

Prvé syntetické spracovanie uhorských dejín Samuelom Timonom bolo vo svojej dobe dobre známe a často využívané, ale neskôr sa dostávalo neprávom do zabudnutia, hoci v mnohom je podnetné aj pre nové výskumy nielen vedy historickej

Jozef Šimončič, historik

Zakladateľská osobnosť modernej kritickej historiografie Uhorska, autor prvej syntézy uhorských dejín. Popri pedagogickej činnosti sa intenzívne venoval vedeckému bádaniu v oblasti histórie, geografie, topografie, jazykovedy a biografie.
Ťažisko jeho vedeckého bádania je v oblasti spracovania uhorských dejín, jeho po latinsky písané historické diela patria medzi najznámejšie a najrozšírenejšie.
Vo svojej koncepcii uhorských dejín proti tzv. podmaniteľskej teórii postavil tzv. pohostinnú teóriu o prijatí Maďarov, podľa ktorej panónski Slováci uzavreli so starými Maďarmi spojenectvo a zúčastnili sa na budovaní uhorského štátu, čím odôvodňoval práva Slovákov na rovnoprávnosť v Uhorsku.
Značnú pozornosť venoval dejinám Veľkej Moravy, Svätoplukovi, Pribinovi a vierozvestom sv. Cyrilovi a s. Metodovi, dokazovaním autochtónnosti a starobylosti Slovákov položil základy prvej koncepcie slovenských dejín.
Kriticky prehodnotil staré stredoveké kroniky a legendy a na základe pramenného výskumu formuloval novú koncepciu dejín Uhorska, ktorá mala veľký vplyv na neskorších dejepiscov Uhorska i slovenských historikov.

Slovenský biografický slovník,Matica slovenská, Martin 1994