Narodila sa 27. mája 1926 v Košiciach. Študovala na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej univerzity v Brne a neskôr na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave pod vedením významných predstaviteľov moderného umenia prvej polovice dvadsiateho storočia Williho Nowaka, Ľudovíta Fullu a Jána Želibského. Počas štúdií sa zoznámila s mladým, vtedy už úspešným maliarom Ladislavom Gandlom, s ktorým ako manželka prežila celý život. Žila a tvorila v Bratislave.

Venovala sa voľnej maľbe a výtvarnému dotvoreniu architektúry. Jej špecializáciou boli práve monumentálne diela dotvárajúce súdobú ale i historickú architektúru. Monumentálna tvorba autorky vznikala na základe kompozičných experimentov v jej ateliéri, ktorý slúžil ako laboratórium jej výskumov. Mnohostranný výtvarný potenciál autorky sa prejavil aj v bravúrnom majstrovstve rôznych monumentálnych kompozícií a techník.
V chráme svätého Víta na pražskom hrade nájdeme jej vitrážové okná, v dome kultúry Istropolis v Bratislave tri monumentálne gobelíny o rozmeroch každý viac ako 20 m2. Veľkorozmerové leptané sklá v Dome žien v Bratislave, v nemocnici v Bratislave, v hoteli v Tatrách alebo v Prezidentskom paláci v Bratislave.
V svojej monumentálno – dekoratívnej tvorbe v architektúre často používala techniku leptaného olovnatého kryštálu, glazovanej keramiky ako i klasického štukolustra a zgrafita.
V svojej komornej tvorbe vychádzala z európskej moderny dvadsiateho storočia. Tematicky sa venovala zobrazovaniu kvetov a ľudí. Práve mnohofarebné figurálne kompozície kytíc a portréty imaginárnych žien majú veľmi podobné farebné kompozície ako i tvarové princípy. Portréty nejestvujúcich ľudí boli pre ňu výskumom ľudských osudov a jednoznačne vyjadrovali lásku k človeku. Jej diela sú veľmi poetické a pôsobia najmä harmóniou okamihu a akoby v zastavenom čase rozprávajú o pozitívnych hodnotách človeka. Rôznosť ľudských životných osudov je možné čítať aj vo vysoko kultivovanej farebnosti jej kytíc, ktoré žijú bohatý a rôznorodý vnútorný život a tvoria symboly typické pre ľudské osudy.
Vo svojom výtvarnom vývoji prešla autorka od poetického realizmu, cez obdobie kubizujúcej abstrakcie s tlmenou farebnosťou až po osobitné farebné kompozície poznačené lyričnosťou fauvizmu a klimtovskej secesie.
Kveta Gandlová bola výraznou umeleckou osobnosťou európskeho významu. Svoje diela vystavovala na mnohých autorských i skupinových výstavách po celom svete. Okrem svojej domoviny a krajín strednej Európy zožala najväčší úspech v USA, kde sa nachádzajú v galériách ako i v súkromných zbierkach desiatky jej diel. V tvorbe reagovala najmä na tendencie kubizmu, fauvizmu, symbolizmu a secesie. Jej diela sú vitálne a intelektuálne.