Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Patrí k významným osobnostiam slovenskej populárnej hudby, do ktorej zasiahol predovšetkým ako textár kľúčových diel v období rokov 1957-1990.
Narodil sa v Trnave, kde študoval na osemročnom Gymnáziu (1939-1942) a neskôr (1942-1946) aj na Obchodnej škole (spolužiak Miroslava Válka).
Už od roku 1936 študoval hru na husle v Trnave u pedagóga Ľ. Barnu, neskôr aj v Mestskej hudobnej škole v Trnave (1939-1943).
V rokoch 1946-1951 pracoval v Tatra banke v Trnave a ďalších bankových inštitúciách ako účtovník, potom bol členom Posádkovej hudby v Bratislave pod vedením Zdenka Mikulu (absolvovanie základnej vojenskej služby); 1951-1968 pracoval v rôznych funkciách vo Vojenskom umeleckom súbore kpt. Jána Nálepku v Bratislave (VUS), od roku 1957 aj ako dramaturg; v rokoch 1968-1988 pracoval ako vedúci Odd. medzinárodnej výmeny Čs. rozhlasu v Bratislave.
Hudobný vývoj:
1941-1949 v štyridsiatych rokoch bol členom Komorného orchestra hudobných pedagógov v Trnave a zároveň aj členom Chrámového orchestra pod vedením M. Sch.-Trnavského
od roku 1951 sa stal spolupracovníkom umeleckého šéfa Vojenského umeleckého súboru kpt. Jána Nálepku v Bratislave a ako spoluautor a dramaturg sa podieľal na desiatkach scénických pásem pre súbor (Keby všetky opasky, Pieseň znie horou, Kde sa končí hra a i.). Spolupracoval na nich aj s choreografom Jánom Guothom
1968 nastupuje do Čs. rozhlasu v Bratislave, a práve tu sa výraznejšie uplatňuje najmä ako textár a autor scénických relácií a libriet napríklad pre VUS, Tanečný orchester Čs. rozhlasu v Bratislave, Malokarpatskú kapelu a iné telesá. Autorom príspevkov do mnohých rozhlasových relácií a rubrík (napr. Panoráma, Inter-folk-song-šou). Ako vedúci redakcie medzinárodnej hudobnej výmeny sa postaral o propagáciu slovenského hudobného umenia v zahraničí (aj na pôde Európskej vysielacej únie aj OIRT – vtedajšej medzinárodnej vysielacej únie štátov východného bloku). Od roku 1983 bol zároveň zástupcom šéfredaktora Hlavnej redakcie hudobného vysielania Čs. rozhlasu v Bratislave.
tvorba
Známy je najmä ako autor textov k populárnej hudbe – dodnes viac ako 300 (napr. mimoriadnej úspešnej piesni Až bude pokosená tráva, pri ktorej sa zoznámil so svojou spolurodáčkou Evou Kostolányiovou) sa venoval aj ľudovej a dychovej hudbe. Napríklad pri organizovaní súťaže dychovej hudby Takú mi hudba zahraj a 14 ročníkov prehliadky nahrávok rozhlasového folklóru Prix de musique folklorique de Radio Bratislava.
V povedomí verejnosti sú známe jeho príspevky zo súťaží Takú mi hudba zahraj (6 ocenení), Zlatá ruža Detva (Až bude pokosená tráva), Bratislavská lýra (okrem iného 2 zlaté a 1 bronzová lýra, 1972 dostal zlatú lýru za pieseň M. Broža Krédo, ktorú naspievala E. Máziková; v roku 1974 zlatú Bratislavskú lýru za pieseň P. Zelenaya Zem pamätá, ktorú naspieval Karol Duchoň).
Najznámejšie texty k piesňam populárnej hudby: Až bude pokosená tráva (E. Kostolányiová)
Halabala a Mať tak znovu 22 (I. Krajíček)
Si môj (E. Sepešiová)
Máš tucet chýb (D. Grúň)
Namaľuj mi dúhu (G. Hermelyová)
Zázračné leto (vok. skup. Bezinky) a mnohé ďalšie