Jozef Špaček sa narodil v Skalici, kde v rokoch 1966 – 1969 študoval na SVŠ. Po absolvovaní štúdia slovenčiny a ruštiny na Filozofickej fakulte UK v Bratislave nastúpil ako pedagóg do skalického gymnázia F. V. Sasinka, kde pôsobí dodnes. Vyučuje slovenský jazyk a estetiku. V rokoch 1986 – 1987 bol riaditeľom Záhorského múzea v Skalici. Od r. 1998 je poslancom MsZ v Skalici.
Od roku 1970 je činný ako recenzent literárnej tvorby slovenských autorov, najmä prózy. Do roku 1995 uverejnil v rôznych časopisoch ( Romboid, Knižná revue, Slovenské pohľady, Dotyky, Nové slovo, Literika, Slovo), takmer 300 recenzií, literárnych článkov a štúdií.
Svoju prvú prózu s názvom Déja vu publikoval Jozef Špaček v roku 1971 v Slovenských pohľadoch. Glosoval predovšetkým súčasnú slovenskú prózu.
V roku 1980 debutoval novelou Na kobyle, na žrebcovi. Hlavným hrdinom je osvietený činiteľ Hugo Greft so svojím tajomným životným poslaním. V ďalších románoch, Ruže a tŕnie (1991) a Sever a iné túžby (1996), autor približuje atmosféru rodného mesta v druhej polovici 18. storočia. Stručný dej príbehov dopĺňa Jozef Špaček bizarnými detailami ako aj konkrétnymi dobovými reáliami, pričom sa nevyhýba ani náražkam na súčasnosť. V novele vystupujú aj postavy vtedajšej histórie, ktoré sa viažu ku Skalici – matematik a polyhistor Ignác Hertl, lekár a náboženský činiteľ Prokopius, riaditeľ cisárskej viedenskej knižnice A.F. Kollár a i.
Románová novela Neúplný rozvrh hodín vyšla v roku 1986 a prostredníctvom troch častí v nej autor odhaľuje životné osudy čiastočne autobiografickej postavy (Viktora Murka). Študentské roky v Bratislave opisuje prvá časť Láska k malej nadmorskej výške, začiatky učiteľského pôsobenia na gymnáziu v Skalici opisuje druhá časť Neúplný rozvrh hodín a v tretej časti Usmerňovaný ohen je hlavný hrdina vykreslený ako muž v zrelom veku, ako otec rodiny.
Jozef Špaček sa predstavil aj ako autor literárnovedných textov. Portréty siedmich prozaikov s ukážkami ich tvorby spracoval v brožúre Súčasná slovenská próza (1994). V r. 2006 vydal zbierku desiatich próz pod názvom „Niečo o abecede“. Prózy situuje do Zákolia – tak premenoval rodnú Skalicu – a dej väčšiny z nich je spojený s gymnáziom a pedagogickým i študentským svetom.
Do učebnice literatúry pre 3. ročník gymnázií, SŠ a SOU spracoval úvodné kapitoly k jej viacerým častiam a portréty spisovateľov, akými boli M. Rázus, Š. Krčméry, J. Smrek, E. B. Lukáč, V. Beniak, L. Novomeský, M. Haľamová, A. Žarnov, R. Fabry a ostatní nadrealisti. Do učebnice literatúry pre 4. ročník gymnázií, SŠ a SOU prispel úvodnými kapitolami k jednotlivým častiam a portrétmi viacerých autorov (M. Ferka, H. Ponickej, V. Šikulu, A. Chudobu, J. Johanidesa, V. Bednára, P. Vilikovského, P. Hrúza, D. Dušeka, D. Mitanu, I. Hudeca a iných).
Spoluautorsky sa podieľal na príprave Slovníka slovenských spisovateľov, ktorý vyšiel v roku 1999. Okrem iných v ňom spracoval autorov ako A. Matuška, V. Mináč, M. Haľamová, J. Smrek, J. Urban, M. Figuli či J. Urbana.
Pre maturantov vydal v roku 2001 knihu Slovenská a svetová literatúra k maturite.
V roku 2008 vydal román V ulitách, v ktorom stvárňuje na osude šiestich postáv z radov "pracujúcej inteligencie" v malom mestečku na Záhorí obdobie rokov 1988 - 1989, plné očakávaní, nádejí, ale i sklamaní.
Jozef Špaček pôsobil v minulosti ako člen poroty v rôznych literárnych súťažiach.
Ako autor sa štyrikrát zúčastnil literárnej súťaže o najlepšiu poviedku vydavateľstva LCA. Ocenenie si odniesol v roku 1996 za poviedku Odklonený.
Je členom Klubu nezávislých spisovateľov.
Ocenenia:
1996 víťaz literárnej súťaže Poviedka 1996
2004 Malá medaila sv. Gorazda za pedagogickú prácu
|
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
