po ukončení reálneho gymnázia študoval na SVŠT, ktorú ukončil v roku 1954.
Profesorom fyzikálnej metalurgie a materiálového inžinierstva bol menovaný na Technickej univerzite v Košiciach v r. 1987. Čestný titul Dr.h.c. mu udelila TU v Košiciach v r. 2001.

Spočiatku pracoval ako technik vo vtedajšom Vodohospodárskom ústave, neskôr ako učiteľ na gymnáziu v Modre a v Bratislave. V rokoch 1955-1991 pôsobil vo Výskumnom ústave zváračskom ako vedeckovýskumný pracovník. Súčasne prednášal na SVŠT ako externý pedagóg. Pracovníkom Hutníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach sa stal v r. 1991 a vzápätí aj rektorom tejto poprednej slovenskej technickej univerzity. V rokoch 1994 – 2006 pôsobil na Materiálovotechnologickej fakulte STU v Trnave. Dnes je na zaslúženom odpočinku, naďalej sa však zapája do odborného života.

Prof. I. Hrivňák sa v r. 1979 stal členom – korešpodentom Slovenskej akadémie vied a Česko-slovenskej akadémie vied, v roku 1982 akademickom SAV, o dva roky neskôr akademikom ČSAV – prvým v oblasti technických vied na Slovensku. V roku 1989 ho zvolili za predsedu SAV a prvého podpredsedu ČSAV. Stal sa aj členom Newyorskej akadémie vied, Anglickej metalurgickej spoločnosti a Ukrajinskej akadémie vied. V 90-tych rokoch bol úspešným predsedom Spoločnosti vedeckých pracovníkov a Spoločnosti pre vedeckotechnické parky. Vychoval viac ako 50 doktorandov.

Prof. I. Hrivňák je spoluzakladateľom československej elektrónovej mikroskopie (s virológom Dr. Jozefom Bystrickým). Venoval sa problému starnutia nízkouhlíkových konštrukčných ocelí, aplikoval moderné metódy fyzikálnej metalurgie do teórie zvariteľnosti, spolupracoval na unikátnych inžinierskych aplikáciách materiálov, zvárania a tepelného spravovania v jadrovej energetike, chemickom a petrochemickom priemysle, pri stavbe produktovodov atď. Úzko spolupracoval s renomovanými priemyselnými firmami na najzávažnejších technických problémoch.

Prof. I. Hrivňák aktívne pracoval v Medzinárodnom zváračskom inštitúte(IIW), od roku 1964 ako slovenský a československý delegát v komisii IX-Zvariteľnosť, neskôr ako predseda niektorých subkomisií, podpredseda komisie IX a v roku 1988 jej predseda. V rokoch 1991 – 1994 bol viceprezidentom IIW. V rámci bývalej Rady vzájomnej hospodárskej pomoci v združení Svarka bol predsedom 19. komisie – Zvariteľnosť vysokopevných ocelí. Bol členom viacerých vládnych komisií, napr. Rady vlády pre vedu a techniku a Rady vlády pre životné prostredie.

Za vynikajúcu prácu IIW dostal najvyššie odborné ocenenie – cenu profesora Yoshiakiho Aratu. Mal tú česť predniesť aj úvodnú prednášku na výročnom kongrese IIW v Dubline v roku 1978 na tému „Vzájomný vzťah a závislosti medzi vývojom v metalurgii ocelí a technológiou zvárania“. Za vyriešenie problematiky opravy uskladňovacích nádrží v Slovnafte dostal ocenenie z Veľkej Británie – Lillicarpovu cenu.

tvorba

Je autorom nespočetného radu publikácií v našich a zahraničných časopisoch, prednášok na medzinárodných kongresoch a konferenciách, dokumentov IIW a vysokoškoslkých učebníc. Spracoval 14 monografií, o.i. Zvariteľnosť ocelí (1979), Teória zvariteľnosti kovov a zliatín (1989) – viaceré z nich boli vydané aj v Rusku, Anglicku, Holandsku a Juhoslávii. Pod vedením prof. Hrivňáka vznikli v IIW aj monografie „Odporúčanie na zváranie a zvariteľnosť vysokolegovaných a zušľachtených ocelí“, „Odporúčanie na zváranie a zvariteľnosť kryogénnych ocelí“ a „Odporúčanie na zváranie a zvariteľnosť nehrdzavejúcich ocelí“.