1912 Evanjelické lýceum, Bratislava
1919 Lekárska fakulta Masarykovej Univerzity, Brno (prestup na právnickú fakultu)

Dušan Úradníček sa narodil 9. júla 1899. V roku 1912 začína štúdium na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Počas I. svetovej vojny pôsobil na rumunskom a talianskom fronte, po návrate z vojny v roku 1918 spoluorganizoval vstup dobrovoľníkov do československej armády.
V roku 1919 začal študovať na lekárskej fakulte Masarykovej Univerzity v Brne, neskôr zo zdravotných dôvodov prestúpil na právnickú fakultu. Po jej ukončení sa zakrátko stal renomovaným, vyhľadávaným právnikom. Ako advokát vo funkcii právneho zástupcu firmy Michera a spol. sa zasadil o to, aby František Michera svoju ďalšiu, v poradí už tretiu, fabriku postavil práve v jeho rodisku, ktoré bolo dlhé desaťročia postihnuté nezamestnanosťou a vysťahovalectvom. Stalo sa to v roku 1935.
Lokálpatriotizmus Dr. Úradníčka mal korene v rodine i v evanjelickom cirkevnom zbore, a to i navzdory tvrdej maďarizácii. Zaslúžil sa o výstavbu novej modernej meštianskej školy (na mieste rodného domu), o založenie rezbárskej školy. V roku 1942 založil v Starej Turej zajačiu farmu na pestovanie angorskej vlny, neskôr malý podnik na jej farbenie a nakoniec na továrenské spracovanie Angora. Vo farbiarskej dielni tajne zamestnával židovských občanov, dr. Geleia s manželkou.
Svoje kontakty so zakladateľom neskoršej akciovej spoločnosti Chirana-Prema Františkom Micherom využil na veľkorysé podporovanie partizánskeho hnutia. Použil i veľkosť svojej diplomacie a dôvery, ktorú užíval medzi rodákmi.
Už od mladosti prejavoval lásku k divadlu, bol jeho organizátorom i aktívnym ochotníkom. Na jeseň roku 1940 pozval - ako vtedajší vládny komisár Slovenského národného divadla - básnika Jána Smreka, literárneho vedca Andreja Mráza a skladateľa Eugena Suchoňa na stretnutie a postavil ich pred neľahkú úlohu: vytvoriť slovenskú národnú operu.
Dr. Dušan Úradníček bol dobrým hudobníkom, dobrým rečníkom i uznávaným historikom, čoho svedectvom je i rukopis kroniky mesta Stará Turá. Jeho cirkevné dejiny Starej Turej vyšli pod názvom Pamiatke 200. výročia postavenia tolerančného ev. kostola v Starej Turej v roku 1984. Jeho historické dokumenty našli odozvu i v Považskom múzeu v Novom Meste nad Váhom, v Múzeu mesta Trenčín i v Pamätnej izbe sestier Royových v Starej Turej.
Dr. Dušan Úradníček bol osobnosťou mesta Stará Turá a jeho zanechané dielo hranice mesta široko prekračuje. V povojnovom období pozabudnutý i nedocenený, ale skromný pracoval v Podjavorinskom výrobnom družstve. Nič mu však nebránilo v tom, aby pracoval ako znalec svetského i cirkevného práva v hodnosti dištrikčného a generálneho právneho zástupcu Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v.
Zomrel tíško, unavený rokmi neustálych prelomov v dejinách tohto storočia, dňa 5.júna 1985. Odpočíva pri svojej manželke, prarodičoch i rodičoch a ďalších príbuzných pod Husitskou vežou na cintoríne v Starej Turej s pohľadom na milované mesto, ktorému dal veľa z lásky, ktorú si človek v srdci nosí...

Vedenie mesta Stará Turá krátko po roku 1989 premenovalo ulicu, ktorá vedie k Chirane od železničnej stanice na ulicu JUDr. Dušana Úradníčka.

tvorba

1984 K pamiatke 200. výročia postavenia tolerančného ev. kostola v Starej Turej, Dejiny Starej Turej