(Podľa židovského kalendára sa narodil 7. tišri 5523 a zomrel 25. tišri 5600.)
Chatam Sofer je dodnes v ortodoxnom prostredí uctievaný ako najväčší rabín sveta, ktorý sa zaslúžil o rozvoj ortodoxného smeru. Významné postavenie vyplynulo z jeho dôslednej obrany tradičného judaizmu a zo silného tradicionalizmu. Jeho rady rešpektovali aj iní ľudia vrátane korunovaných hláv. Vyše 30 rokov pôsobil ako hlavný rabín Bratislavy. Ako učiteľ a vykladač tradičného judaizmu ďaleko prekročil hranice mesta aj židovskej komunity. Meno Chatam predstavuje skratku jeho hlavného diela - Chiduse Torah Mose. Ide o jeden zo základných pilierov ortodoxného židovstva (výklad tóry, piatich kníh Mojžišových, ktorý bol prelomový v interpretácii talmudu). Hebrejské slovo Sofer je rovnocenné s nemeckým slovom Schreiber (Pisár).
Vyrastal v religióznom prostredí. Otec Shmuel bol učiteľom tóry a pisárom (odtiaľ vzniklo rodinné priezvisko). Matka Reizl bola vnučkou hlavného rabína vo Frankfurte. Už ako trojročný začal chodiť do školy. Keď mal sedem rokov, ovládal traktáty talmudu. Navštevoval cheder, zakrátko sa však stal žiakom rabína Nathana Adlera. Aj pod jeho vplyvom ako desaťročný verejne oponoval názorom autorít a dostal sa do vážneho konfliktu s otcom. Odsťahoval sa preto k svojmu učiteľovi a neskôr odišiel do ješivy v Mainzi. Po absolvovaní štúdia hebrejčiny, tóry a talmudu sa na krátky čas vrátil domov. Už v mladosti vynikal vzdelanosťou. Ohromoval svojimi znalosťami a schopnosťami. Jeho činnosť sa vyznačovala striktnou spravodlivosťou, dôsledným plnením aj zdanlivo bezvýznamných príkazov a systematickým štúdiom.
V roku 1781 sprevádzal rabína Adlera na jeho nové pôsobisko na Morave. On sám sa zamestnal ako učiteľ tóry v Prostějove. Oženil sa so Sárou Yerwitzovou, dcérou miestneho rabína, ktorá v roku 1812 zomrela. Manželstvo bol bezdetné. O rok neskôr sa oženil so Seril, vdovou po rabínovi Akiva Egerovi. Tretie manželstvo uzatvoril v roku 1825 ako 73-ročný vdovec. Za manželku si zobral vdovu po talmudskom učencovi Cvi Hirš Hellerovi.
Stal sa víťazom voľby rabína na uvoľnené rabínske miesto v Bratislave. Okrem toho tu viedol ješivu, vysokú školu rabínov. Počas svojho pôsobenia vychoval viac ako 120 žiakov. Bratislavská ješiva získala veľmi prestížnu povesť po celom svete a pod jeho vedením sa stala v devätnástom storočí najvýznamnejším centrom židovského vzdelávania, ale aj popredným centrom tradičného židovského učenia v Európe. Po jeho smrti ju viedli Soferovi potomkovia, ktorí boli taktiež až do obdobia holokaustu prešporskými rabínmi. V roku 1939 ju úrady slovenského štátu zatvorili. Ješiva však nezanikla, len bola presídlená do Jeruzalema. Tu pokračuje pod nezmeneným názvom Pressburger ješive.
Založil aj rabínsku dynastiu, ktorá siaha až do súčasnosti. Príslušníkom piatej generácie je docent Ješivy Samuel Schreiber. Jeden z príslušníkov šiestej generácie je zasa poslancom izraelského Knesetu. V zachovaných dokumentoch sa uvádza, že dodnes mnohí veria v zázračnú moc, ktorú mal a ešte aj po smrti má. Okrem iného vedel napríklad predvídať katastrofy. Označovali ho za najžiarivejšiu hviezdu židovskej obce - Achron Sebe Achron.
Popritom, že bol vynikajúci učenec, bol aj vynikajúcim rozprávačom a literátom. Okrem religióznych problémov sa venoval aj poézii, inšpirovanej hlavne židovskými sviatkami. Napísal 90 obsiahlych prác, tisícky listov, dobrozdaní a posudkov.
V čase napoleonského obliehania Bratislavy Chatam Sofer na nátlak veriacich odišiel do Svätého Jura. Tamojšia synagóga je jediným zachovaným miestom, kde pôsobil.
Síce bol odporcom kontaktov medzi židovskou a nežidovskou spoločnosťou, ale po svojej smrti sa zmenil na symbol tolerancie a vzájomnej spolupráce. Jeho duchovný odkaz rozvíjajú synovia.
Pochovali ho na doskách jeho katedry na starom bratislavskom židovskom cintoríne (známom dnes ako Mauzóleum Chatama Sofera), ktorý tu bol od 17. storočia.
Pôsobenie
1794 – 98 rabín v Strážnici, odkiaľ odišiel do Mattersburgu
1806 – 39 vrchný rabín, Bratislava
1807 – 40 vedúci Pressburger ješivy, vysokej školy rabínov; súčasne "bal din", najvyšší sudca ortodoxnej vetvy židovstva na celom svete
1809 v čase Napoleonovho vpádu do Bratislavy organizoval rozsiahlu charitatívnu činnosť
Nástupníci rabínskeho trónu Chatama Sofera
1839 - 72 rabínom sa stal jeho syn Abraham Samuel Benjamin Schreiber, zvaný tiež Ketab Sofer
1872 – 1906 nastúpil vnuk Chatama Sofera, Bernard Schreiber (Sevet Sofer)
1906 – 39 Akiba Schreiber (potom emigroval do Palestíny, kde umrel roku 1959)
Príslušníkom piatej generácie bol docent Ješivy Samuel Schreiber. Šiesta generácia už žije v Izraeli a jeden z jej príslušníkov je poslancom Knesetu.
Mauzóleum Chatama Sofera
Po 33-ročnom pôsobení v Bratislave našiel Chatam Sofer miesto svojho posledného odpočinku na ortodoxnom rabínskom cintoríne, ktorý sa nachádzal v rabínskom okrsku. Bratislavskej židovskej obci ho prenajal gróf Pálffy. V roku 1942 bol napriek protestu židovskej obce zrušený kvôli výstavbe tunela. Asanáciou okolia sa terén navŕšil o niekoľko metrov. Zopár rabínskych hrobov sa zachránilo tým, že sa okolo nich vybudovala betónová kobka, ktorá sa zasypala zeminou. Do vzniknutého ojedinelého podzemného mauzólea sa vchádzalo po úzkych a strmých schodoch. Vnútrajšok bol značne vlhký. Agresívne prostredie ničilo náhrobné kamene. Spolu sa zachovalo 23 hrobov a 41 hrobiek, v ktorých odpočívajú najvýznamnejší prešporskí rabíni.
Zmeniť nepriaznivý a nedôstojný stav sa usiloval Medzinárodný výbor na záchranu hrobov mudrcov z Bratislavy. Jej predsedom je pán Romi A. Cohn, pôvodom z Bratislavy, dnes obyvateľ New Yorku. Členom výboru je aj predseda Židovskej náboženskej obce Bratislava Dr. Peter Salner. Pamätným dňom bol 5. august 1999, kedy vtedajší primátor Bratislavy Jozef Moravčík, Romi A. Cohn a Dr. Peter Salner podpísali Memorandum o porozumení.
Podpisom memoranda začala výstavba dôstojného príbytku rabínskym hrobom. Po odklonení koľajníc električky na jeseň 2000 sa pristúpilo k realizácii Memoriálu Chatama Sofera podľa architektonického návrhu bratislavského Štúdia FOR. Financovanie celej stavby, ktorá zahŕňala obnovu židovského cintorína a výstavbu pamätníka, v objeme 26 miliónov korún, zabezpečil Medzinárodný výbor na záchranu hrobov mudrcov z Bratislavy zo zahraničných zdrojov.
Celý priebeh stavebných prác bol kvôli absolútnej nedotknuteľnosti hrobov v židovskej tradícii pod trvalým dohľadom pána Gersona Turma, ktorý bol masgiachom stavby a podliehal priamo hlavnému jeruzalemskému rabinátu.
Výstavba mauzólea bola obrovským stavebným problémom, keďže stavebné predpisy sa bili s náboženskými. Podľa hlavného autora mauzólea Ing. Martina Kvasnicu sú všetky nové konštrukcie vybudované bez klasických základov ako položené na teréne a na jestvujúcich konštrukciách podzemného priestoru. Upravený a oplotený areál mauzólea je na pôvodnom mieste židovského cintorína z obdobia rokov 1670 až 1847.
Pamätník slávnostne odhalil 8. júla 2002 vtedajší prezident Rudolf Schuster. Treba podotknúť, že nejde o múzeum, ale cintorín. Pre Židov znamená veľmi posvätné miesto, rovnakej dôležitosti ako jeruzalemský Múr nárekov, ktoré každoročne navštevujú. Pravdepodobne sa stane aj významným pútnickým miestom. Každoročne v septembri pri príležitosti narodenín Chatama Sofera by sa na tomto mieste, unikáte svetového významu, mali konať spomienkové stretnutia.
Ocenenia za Mauzóleum Chatama Sofera
2003 Cena ABF Slovakia v súťaži Stavba roka 2003
2003 Cena časopisu Pamiatky a múzeá 2003
Mauzóleum Chatama Sofera spolu s tromi ďalšími stavbami sa ocitla v knihe Svetová architektúra
Pamätné miesta
1992 dostali jeho meno dnešné Soferove schody medzi Zámockou a Svoradovou ulicou v Bratislave
2001 z iniciatívy generálneho riaditeľa Dopravného podniku Bratislavy Ing. Jána Zachara bola pomenovaná jeho menom nová zastávka električky na bratislavskom dunajskom nábreží pri tuneli - zastávka Chatam Sofer
2002 Memorial Chatama Sofera na bratislavskom dunajskom nábreží
Synagóga vo Svätom Juri, kde pôsobil krátky čas po odchode z Prešporka
Príležitostná známka
Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác SR vydalo 12. 12. 1994 príležitostnú poštovú známku "Chatam Sófer" (1762-1839) zo série Osobnosti v nominálnej hodnote 5 Sk (autorom výtvarného návrhu známky je akad. maliar Dušan Kállay, rytcom je akad. maliar Martin Činovský)
Pamätná medaila Chatama Sofera (autor medaile Viliam Schiffer)
udeľuje ju Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry Bratislava za zásluhy o rozvoj a propagáciu židovskej kultúry na Slovensku
Osobnosti vyznamenané medailou Chatama Sofera (k 1. 9. 2006):
Róbert Fico, predseda vlády SR
Ezer Weizmann, exprezident štátu Izrael
Rudolf Schuster, exprezident Slovenskej republiky
Sir Sigmund Sternberg, prezident medzinárodnej spoločnosti kresťanov a židov
Ing. arch. Juraj Fatran, významný izraelský architekt, autor Židovského pamätníka v Kremničke
Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej republiky
Natan Steiner, predseda izraelskej organizácie prisťahovalcov zo Slovenska
Dr. Gila Fatranová, popredná izraelská historička slovenského pôvodu
Milan Veselý, výtvarník, autor expozícií MŽK
PhDr. Soňa Kovačevičová, DrSc., slovenská etnografka
prof. PhDr. Ján Komorovský, popredný slovenský religionista
prof. PhDr. Karol Gábriš, významný evanjelický vedec a organizátor
prof. MUDr. Pavel Traubner, čestný predseda ÚZ ŽNO
Rabín Baruch Myers, rabín bratislavskej ŽNO
Ing. Štefan Bošnák, primátor mesta Trnava
PhDr. Peter Maráky, generálny riaditeľ SNM
JUDr. Maroš Šefčovič. PhD., exveľvyslanec SR v Izraeli
Elena Lacková, popredná rómska spisovateľka
František Alexander, výkonný predseda ÚZ ŽNO
Arnošt Lustig, svetový židovský spisovateľ
Rabín Josi Steiner, košický rabín
Jozef Bednárik, režisér
PhDr. Marta Györiová, predsedníčka ženského združenia Ester
J. E. Ehud Olmert, predseda vlády štátu Izrael
Magdaléna Robinsonová, významná fotografka
Dr. Viktor Fischl, popredný izraelský spisovateľ českého pôvodu
Ruth Fazal, hudobná skladateľka žijúca v Kanade
J. E. Moshe Katsav, prezident štátu Izrael
kolektív divadla Romathan, jediné profesionálne rómske divadlo na Slovensku
Imrich Šiovič, predseda ŽNO Prešov
Zoltán Lenský, spevák, interprét židovských piesní
Ladislav Grosman in memoriam, popredný slovenský a svetový spisovateľ ( Obchod na korze )
Zita Furková, herečka
Ľudovít Dojč in memoriam, spoluautor a zberateľ dokumentácie židovských pamiatok na Slovensku
prof. PhDr. Ľudmila Peterajová, výtvarná teoretička a kritička
Ronald S. Lauder, významný americký podnikateľ podporujúci židovské školské zariadenia na celom svete
|
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
