(Podľa židovského kalendára sa narodil 7. tišri 5523 a zomrel 25. tišri 5600.)

Chatam Sofer je dodnes v ortodoxnom prostredí uctievaný ako najväčší rabín sveta, ktorý sa zaslúžil o rozvoj ortodoxného smeru. Významné postavenie vyplynulo z jeho dôslednej obrany tradičného judaizmu a zo silného tradicionalizmu. Jeho rady rešpektovali aj iní ľudia vrátane korunovaných hláv. Vyše 30 rokov pôsobil ako hlavný rabín Bratislavy. Ako učiteľ a vykladač tradičného judaizmu ďaleko prekročil hranice mesta aj židovskej komunity. Meno Chatam predstavuje skratku jeho hlavného diela - Chiduse Torah Mose. Ide o jeden zo základných pilierov ortodoxného židovstva (výklad tóry, piatich kníh Mojžišových, ktorý bol prelomový v interpretácii talmudu). Hebrejské slovo Sofer je rovnocenné s nemeckým slovom Schreiber (Pisár).

Vyrastal v religióznom prostredí. Otec Shmuel bol učiteľom tóry a pisárom (odtiaľ vzniklo rodinné priezvisko). Matka Reizl bola vnučkou hlavného rabína vo Frankfurte. Už ako trojročný začal chodiť do školy. Keď mal sedem rokov, ovládal traktáty talmudu. Navštevoval cheder, zakrátko sa však stal žiakom rabína Nathana Adlera. Aj pod jeho vplyvom ako desaťročný verejne oponoval názorom autorít a dostal sa do vážneho konfliktu s otcom. Odsťahoval sa preto k svojmu učiteľovi a neskôr odišiel do ješivy v Mainzi. Po absolvovaní štúdia hebrejčiny, tóry a talmudu sa na krátky čas vrátil domov. Už v mladosti vynikal vzdelanosťou. Ohromoval svojimi znalosťami a schopnosťami. Jeho činnosť sa vyznačovala striktnou spravodlivosťou, dôsledným plnením aj zdanlivo bezvýznamných príkazov a systematickým štúdiom.

V roku 1781 sprevádzal rabína Adlera na jeho nové pôsobisko na Morave. On sám sa zamestnal ako učiteľ tóry v Prostějove. Oženil sa so Sárou Yerwitzovou, dcérou miestneho rabína, ktorá v roku 1812 zomrela. Manželstvo bol bezdetné. O rok neskôr sa oženil so Seril, vdovou po rabínovi Akiva Egerovi. Tretie manželstvo uzatvoril v roku 1825 ako 73-ročný vdovec. Za manželku si zobral vdovu po talmudskom učencovi Cvi Hirš Hellerovi.

Stal sa víťazom voľby rabína na uvoľnené rabínske miesto v Bratislave. Okrem toho tu viedol ješivu, vysokú školu rabínov. Počas svojho pôsobenia vychoval viac ako 120 žiakov. Bratislavská ješiva získala veľmi prestížnu povesť po celom svete a pod jeho vedením sa stala v devätnástom storočí najvýznamnejším centrom židovského vzdelávania, ale aj popredným centrom tradičného židovského učenia v Európe. Po jeho smrti ju viedli Soferovi potomkovia, ktorí boli taktiež až do obdobia holokaustu prešporskými rabínmi. V roku 1939 ju úrady slovenského štátu zatvorili. Ješiva však nezanikla, len bola presídlená do Jeruzalema. Tu pokračuje pod nezmeneným názvom Pressburger ješive.

Založil aj rabínsku dynastiu, ktorá siaha až do súčasnosti. Príslušníkom piatej generácie je docent Ješivy Samuel Schreiber. Jeden z príslušníkov šiestej generácie je zasa poslancom izraelského Knesetu. V zachovaných dokumentoch sa uvádza, že dodnes mnohí veria v zázračnú moc, ktorú mal a ešte aj po smrti má. Okrem iného vedel napríklad predvídať katastrofy. Označovali ho za najžiarivejšiu hviezdu židovskej obce - Achron Sebe Achron.

Popritom, že bol vynikajúci učenec, bol aj vynikajúcim rozprávačom a literátom. Okrem religióznych problémov sa venoval aj poézii, inšpirovanej hlavne židovskými sviatkami. Napísal 90 obsiahlych prác, tisícky listov, dobrozdaní a posudkov.

V čase napoleonského obliehania Bratislavy Chatam Sofer na nátlak veriacich odišiel do Svätého Jura. Tamojšia synagóga je jediným zachovaným miestom, kde pôsobil.

Síce bol odporcom kontaktov medzi židovskou a nežidovskou spoločnosťou, ale po svojej smrti sa zmenil na symbol tolerancie a vzájomnej spolupráce. Jeho duchovný odkaz rozvíjajú synovia.

Pochovali ho na doskách jeho katedry na starom bratislavskom židovskom cintoríne (známom dnes ako Mauzóleum Chatama Sofera), ktorý tu bol od 17. storočia.

Pôsobenie

Ronald S. Lauder, významný americký podnikateľ podporujúci židovské školské zariadenia na celom svete

tvorba

Literárna činnosť