Prvý povojnový slovenský reprezentant, vynikajúci technický hráč, po skončení futbalovej kariéry sa venoval trénerskej práci. Reprezentačný dres obliekol 10 krát v rokoch 1946-1953.

Hráčsky post:stredný útočník (Slovan), pravé krídlo (ŠK Vlašky, Ružomberok), stred poľa (Slavoj Piešťany, Pozemné stavby Bratislava)

Hráčske zástavky:14 rokov Sokol NV a Slovan Bratislava UNV(1943-1956), 7 rokov ŠK
Ružomberok (1935-1942), ŠK Vlašky, po roku 1960 Slavoj Piešťany a Pozemné stavby Bratislava

Reprezentoval:3x Slovensko v rokoch 1943-1944,10x ČSR A v rokoch 1946-1953 a 1x ČSR B,

Tréner:Slavoja Piešťany, B mužstva mužov Interu Bratislava a A mužstva žiakov, a Pozemných stavieb Bratislava,

Ocenenia:
1942/43 majster Slovenského štátu,
1949,1950,1951 a 1955 majster ČSR,
1955 Telovýchovné vyznamenanie titul „Majster športu“
Klub ligových kanonierov 111 gólov z toho za Slovan 86 a za Ružomberok 25
1970 Přelouč – 1.miesto žiakov Interu Bratislava ako trénerovi,
1957-1960 Negatívne ocenenie: Uránové doly Jáchymov

Prezývka:Starý

Vo svojom futbalovom živote musel zdolať veľa prekážok – bolestných, keď telo nevládalo, avšak sa regenerovalo ale i duševných, po ktorých zostali jazvy . Viktor Tegelhoff si zaslúžil vďaku za to čo pre náš najpopulárnejší šport a krajinu urobil. Pritom nik nepochybuje, že Viktor bol osobnosťou, svojho času - najlepším technikom na Slovensku a jedným z najlepších technikov v Strednej Európe.
Presného a jemného inžiniera futbalu nedokázal v jeho rokoch nikto napodobniť a oceniť. Mal od samého začiatku futbalový talent, vodcovské schopnosti, strelecké umenie a techniku mohol vyučovať aj na univerzite. Stal sa preto jednou z najvýraznejších postáv čs. futbalu.

Pochádza z Ružomberka, kde ako mali šarvanci Viktor Tegelhoff, Oldo Velebný, Jožo Kmeť a Belo Benka hrávali na boso za kolóniou ružomberskej papierne. Do žiackeho mužstva ich v Ružomberku prijal tréner Frollo a prvý zápas vyhrali 8:1.

Do gymnázia chodil v Lipt. Mikuláši a začal hrávať za ŠK Vlašky. Popri futbale sa venoval atletike, basketbalu i volejbalu. Volejbal hral za prvé mužstvo Ružomberka spolu s Fagom a B. Tothom. V rámci atletiky získal rýchlosť a všestrannosť pod vedením ľahkoatletických odborníkov-učiteľov telovýchovy Ševčíka a Živného. Tu sa vtedy spriatelil s bývalým slovenským rekordérom v hode diskom a vrhu guľou Huťanom, z ktorého sa neskôr stal vynikajúci chirurg. Gymnázium vtedy vyhralo ľahkoatletickú súťaž o Kyjasov pohár

Tegelhoffa Ružomberčania prvýkrát postavili na zápas medzi dospelými, keď mal 17 rokov v 1.A triede, z ktorej sa však Ružomberok dostal až do 1. ligy Slovenského štátu v roku 1940. Významnú úlohu vo futbalovej kariére Viktora Tegelhoffa zohral vtedajší tréner Hilscher, ktorý niekoľko rokov pôsobil vo Francúzsku ako hráč a aj ako tréner. Dal vtedy do kopy veľmi dobrú hráčsku generáciu: Hromádka, Hrivnák, Šupák, Kmeť, Petraško, Bačkor, Uličný, Tegelhoff a iný. Viktor sa žiaľ v zápase so Sláviou Prešov neskôr vážne zranil a zdalo sa, že bude musieť so športovaním prestať. Pomohli mu piešťanské kúpele.

Keď prišiel do Bratislavy študovať lesné inžinierstvo, ŠK Bratislava ho získal v ročníku 1942/ 1943. Tréner Ferdinand Daučík omladzoval mužstvo a preto sa hodil sa do útoku, ktorý bol v zostave Dulovič, Arpáš, Tegelhoff, Luknár, Podhradský. Títo kanonieri nastrieľali v nasledujúcom ročníku 121 gólov a z nich dal Tegelhoff 27 z toho 7 proti ZTK Zvolen, ktorý porazili 12:0(4:0), čo sa k dnešnému dňu v Slovenskej lige nepodarilo nikomu prekonať. Samozrejme,bol z toho majstrovský titul za Slovenského štátu roku 1942/1943.

V rokoch 1947,1948 mal ŠK Bratislava škótskeho trénera Sneddona, ktorý hneď objednal pre hráčov klincovky a medicinbaly – tréning sa podobal skôr ľahkoatletickej príprave. Zvýšili sa dávky v behaní, šprinty, gymnastika, švihadlá, švédske lavičky, medicinbaly.

Po II. svetovej vojne došlo k reorganizácii súťaže a Sokol NV Bratislava v roku 1949 vybojoval prvý historický povojnový titul v ČSR s bombastickým útokom Laskov, Pažický, Tegelhoff, Preis, Šimanský, ktorý dal 84 gólov. Na prvom československom titule sa podielali aj ďalší hráči Reimann, Venglár, Jajcaj, Pokorný, Baláži, Vičan, M. Hlavatý a ešte aj hráči ako Kaiml, Oprchal, Ružovič, Hložek, Hrnčiar, Plško, Skyva.

Potom prišli ďalšie dva tituly ČSR za sebou 1950, 1951 a ďalší – štvrtý v ČSR v roku 1955. WM systémom Jima Šťastného predbehli a porazili slávne pražské kluby S+S čo bolo niečo neskutočné ! V Bratislave bola veľká eufória fanúšikov, ktorí chodili len na tréningy v počte až 3 tisíc.

Titul majstra ČSR v roku 1955 bol nečakaným, lebo v roku 1953 vznikla ČH Bratislava, ktorá „ukradla“ belasým hráčov ako Zvonek, Venglár, Kadlec, Hložek, Gogh, Matlák, Arpáš, Balážik, Cimra, Laskov, Ujváry, Hlavatý. Ďalší ako Greššo, Koník, Pukalovič, Kačani odišli do Slávie Bratislava.
Slovanu z majstrovského mužstva zostali iba šiesti hráči – Reimann, Vičan, Baláži, Jajcaj, Pažický a Tegelhoff. Kormidla sa v roku 1953 chytil Anton Bulla a aj keď bol Slovan v nemilosti bojovali a skončili na 9-tom mieste. V roku 1953 hrali v najčastejšej zostave Reimann-Beňa,Vičan,Baláži-Jajcaj, Benedikovič - Šidlo, Matúšek, Tegelhoff, Pažický, Čurgaly. V roku 1955 a aj s Tegelhoffom vyhrali majstra ČSR. Slovan nezlomili ! To sa však možno nemalo stať. Následky tohto majstrovského titulu 1955 sa asi prejavili neskôr v roku 1957, keď Tegelhoffa, Benedikoviča, Steinera a Beňu poslali do „Uránových dolů Jáchymov“. Starší futbalisti vtedy učili mladých futbalovému umeniu, ktorí ich s radosťou počúvali a to bol jeden z dôvodov úspechu v roku 1955.

Aj keď boli v roku 1991 rehabilitovaní, nik dodnes nevysvetlil, prečo sa tak stalo, kto to mal na svedomí a kto vlastne po takomto žalostnom skutku túžil. Jedno je isté – po roku 1953 sa nepodarilo Slovan položiť na kolená! ČH Bratislava sa stala majstrom ČSR až v roku 1958.

Viktor Tegelhoff je v klube ligových kanonierov SR, keď v 266 ligových zápasoch za Ružomberok a ŠK, Sokol NV, Slovan Bratislava UNV dal 111 gólov (86 Slovan+25 Ružomberok).

Viktor desaťkrát reprezentoval ČSR a bol prvým slovenským hráčom po vojne, ktorý 7.apríla 1946 viedol ČSR v Paríži proti Francúzom (0:3) v útoku s Perkom, Plánickym, Bicanom a Zmatlíkom.

Tegelhoff vydržal v belasom drese 14 rokov a napriek tomu, že operované koleno stále pobolievalo, lúčil sa až v jeseni 1956. Skúšal sa liečiť aj druhý raz v Piešťanoch, ale priaznivé výsledky sa už nedostavili. Mohol to dotiahnuť ešte ďalej, nebyť obvinenia a odsúdenia na 5-ročné väzenie, ako je vyššie uvedené. Na základe amnestie bol bol prepustený po troch rokoch 12.05.1960.

Po ukončení kariéry a návratu z Jáchymova mu pomohli priatelia zo Slavoja Piešťany a neskôr Vodohospodárske stavby Bratislava,š.p. – Ing. Tomáš Žuffa, s ktorým hrávali futbal z radosti za Pozemné stavby Bratislava a potom trénoval nádeje žlto-čierneho dresu Interu, s ktorými v roku 1970 vyhrali „Veľký“ žiacky turnaj v Přelouči v ČR(neoficiálne majstrovstvá ČSFR). Trénoval aj krátku dobu hráčov mužov Interu B Bratislava.

Ing. Viktor Tegelhoff bol vždy nenápadný, slávu a popularitu nevnímal a vynikal najmä slušnosťou, skromnosťou a pomocou blízkym aj keď jemu v rozhodujúcich chvíľach málokto pomohol. Pre bratislavský a slovenský futbal urobil veľa ako hráč, tak i ako tréner.

Fotogaléria: