Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Gymnázium v Levoči
teológia v Ríme (za kňaza vysvätený v roku 1942, doktorát teológie v r. 1944 na teologickej fakulte v Bratislave)
životopis
Štefan Náhalka bol rodákom z Liptovskej Tepličky, základnú školu vychodil v rodisku, gymnázium skončil v Levoči. Kňazskú formáciu dostal v Pápežskom kolégiu sv. Jána Nepomuckého v Ríme a teologické štúdiá absolvoval na Pápežskej Lateránskej univerzite. Sviatosť kňazstva prijal 19. decembra 1942 v Ríme.
Po príchode do Ríma pracoval najprv v Ústredí katolíckej kancelárie, neskôr ho pápež vymenoval za člena Najvyššej rady pre emigráciu pri Konzistoriálnej kongregácii, pre emigrantov zriaďoval misie najmä vo Veľkej Británii a v Brazílii. V roku 1958 navrhol založiť a pomohol uskutočniť knižnú edíciu Series Cyrillomethodiana na vydávanie slovakistických prác vo svetových jazykoch a vedeckú ročenku Slovak Studies. S podporou slovenských katolíkov v USA začal budovať Slovenský ústav sv. Cyrila a sv. Metoda v Ríme, ktorý sa stal bázou mnohých akcií slovenského katolíckeho exilu. Založil Slovenské nakladateľstvo sv. Cyrila a sv. Metoda. Stal sa predsedom prípravného výboru pre vybudovanie tejto ustanovizne a bez jeho osobného pričinenia by sa toto dielo nikdy neuskutočnilo. V roku 1961 sa stal jej prvým rektorom, ktorým bol až do 28. februára 1973, kedy sa funkcie vzdal. Bol spoluzakladateľom Slovenského ústavu Cleveland – Rím. a od 1. októbra 1972 až do svojej predčasnej smrti bol jeho predsedom. Od roku 1954 až do roku 1966 bol aj redaktorom časopisu slovenských katolíkov hlasy z Ríma a dal podnet k publikovaniu periodika Slovenský kňaz, ktorý sa neskôr premenil na mesačník Diakonia.
Sústredil okolo seba elitu katolíckeho duchovenstva v slovenskom exile – M. Lacko, F. Litva, J. Tomko, A. Botek, S. Faltin, D. Hrušovský a iní. Pod jeho vedením vyšli desiatky knižných publikácií. Prispieval do slovenských časopisov v zahraničí a do cudzojazyčných časopisov (napr. Osservatore Romano, Der neue Ackermann atď.)
Z pozície kresťanského realizmu vysvetľoval moderné filozofické smery, marxizmus-leninizmus, ako aj problémy morálky a vierouky. Literárne začal pracovať ešte na Slovensku, kde napísal početné štúdie.
Zomrel nečakane 6. marca 1975 v Ríme. Pochovali ho na rímskom cintoríne Campo Verano odkiaľ jeho telesné pozostatky neskôr preniesli do hrobky Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda na nový rímsky cintorín Prima Porta.
Za svoj príkladný kňazský život i za prácu pre Cirkev mu Pavol VI udelil 14. augusta 1963 titul monsignora, 30. decembra 1967 hodnosť pápežského preláta.
Pôsobenie:
1942 - 1945 kaplán a administrátor fary v Ružomberku
1945 - 1951 tajomník spišského biskupa Jána Vojtaššáka, profesor teológie v seminári v Spišskej Kapitule
1953 emigrácia do Ríma
od roku 1965 vedúci Slovenského katolíckeho ústredia v Ríme, monsignore
1967 pápežský prelát
tvorba
Publikácie a štúdie
1947Filozofia zúfalcov? Verbum
1947Láska ako etos osobnosti. Verbum
1954O správnu orientáciu človeka. Most
1954Die Entwicklung des slowakischen Katholizismus (Sudetendeutsche Rundschau 2
1955Nepoškvrnená v slovenskej literatúre a umení na Slovensku. Most
1956Kresťanský realizmus a dialektický materializmus. Most
1957La Slovacchia per la fede e per il Somo Pontifice. Rím
1957La Slovachcia d´oggi. Rím
1961The persecution of the Catholic Church in Slovacchia. Slovak Studies I
1961Osudy „Memoranda národa slovenského“ vo Viedni. Most
1962Exul familia Slovacorum. Rím
1963O plný zmysel cyrilometodskej misie a jej 1100. ročného jubilea. Most
1973Pamätnica Slovenského ústavu sv. Cyrila a sv. Metoda. Rím