Tento životopis bol vytlačený z internetového portálu Osobnosti.sk
 Štefan Náhalka / spisovatelia / politici minulosti

Štefan Náhalka

Štefan Náhalka
organizátor slovenského katolíckeho exilu, náboženský spisovateľ

* 16.03.1916 Liptovská Teplička
+ 6.3.1975 Rím, Taliansko
vzdelanie

Gymnázium v Levoči
teológia v Ríme (za kňaza vysvätený v roku 1942, doktorát teológie v r. 1944 na teologickej fakulte v Bratislave)

životopis

Štefan Náhalka bol rodákom z Liptovskej Tepličky, základnú školu vychodil v rodisku, gymnázium skončil v Levoči. Kňazskú formáciu dostal v Pápežskom kolégiu sv. Jána Nepomuckého v Ríme a teologické štúdiá absolvoval na Pápežskej Lateránskej univerzite. Sviatosť kňazstva prijal 19. decembra 1942 v Ríme.

Po príchode do Ríma pracoval najprv v Ústredí katolíckej kancelárie, neskôr ho pápež vymenoval za člena Najvyššej rady pre emigráciu pri Konzistoriálnej kongregácii, pre emigrantov zriaďoval misie najmä vo Veľkej Británii a v Brazílii. V roku 1958 navrhol založiť a pomohol uskutočniť knižnú edíciu Series Cyrillomethodiana na vydávanie slovakistických prác vo svetových jazykoch a vedeckú ročenku Slovak Studies. S podporou slovenských katolíkov v USA začal budovať Slovenský ústav sv. Cyrila a sv. Metoda v Ríme, ktorý sa stal bázou mnohých akcií slovenského katolíckeho exilu. Založil Slovenské nakladateľstvo sv. Cyrila a sv. Metoda. Stal sa predsedom prípravného výboru pre vybudovanie tejto ustanovizne a bez jeho osobného pričinenia by sa toto dielo nikdy neuskutočnilo. V roku 1961 sa stal jej prvým rektorom, ktorým bol až do 28. februára 1973, kedy sa funkcie vzdal. Bol spoluzakladateľom Slovenského ústavu Cleveland – Rím. a od 1. októbra 1972 až do svojej predčasnej smrti bol jeho predsedom. Od roku 1954 až do roku 1966 bol aj redaktorom časopisu slovenských katolíkov hlasy z Ríma a dal podnet k publikovaniu periodika Slovenský kňaz, ktorý sa neskôr premenil na mesačník Diakonia.

Sústredil okolo seba elitu katolíckeho duchovenstva v slovenskom exile – M. Lacko, F. Litva, J. Tomko, A. Botek, S. Faltin, D. Hrušovský a iní. Pod jeho vedením vyšli desiatky knižných publikácií. Prispieval do slovenských časopisov v zahraničí a do cudzojazyčných časopisov (napr. Osservatore Romano, Der neue Ackermann atď.)

Z pozície kresťanského realizmu vysvetľoval moderné filozofické smery, marxizmus-leninizmus, ako aj problémy morálky a vierouky. Literárne začal pracovať ešte na Slovensku, kde napísal početné štúdie.


Zomrel nečakane 6. marca 1975 v Ríme. Pochovali ho na rímskom cintoríne Campo Verano odkiaľ jeho telesné pozostatky neskôr preniesli do hrobky Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda na nový rímsky cintorín Prima Porta.
Za svoj príkladný kňazský život i za prácu pre Cirkev mu Pavol VI udelil 14. augusta 1963 titul monsignora, 30. decembra 1967 hodnosť pápežského preláta.


Pôsobenie:

1942 - 1945 kaplán a administrátor fary v Ružomberku
1945 - 1951 tajomník spišského biskupa Jána Vojtaššáka, profesor teológie v seminári v Spišskej Kapitule
1953 emigrácia do Ríma
od roku 1965 vedúci Slovenského katolíckeho ústredia v Ríme, monsignore
1967 pápežský prelát


tvorba

Publikácie a štúdie

1947 Filozofia zúfalcov? Verbum
1947 Láska ako etos osobnosti. Verbum
1954 O správnu orientáciu človeka. Most
1954 Die Entwicklung des slowakischen Katholizismus (Sudetendeutsche Rundschau 2
1955 Nepoškvrnená v slovenskej literatúre a umení na Slovensku. Most
1956 Kresťanský realizmus a dialektický materializmus. Most
1957 La Slovacchia per la fede e per il Somo Pontifice. Rím
1957 La Slovachcia d´oggi. Rím
1961 The persecution of the Catholic Church in Slovacchia. Slovak Studies I
1961 Osudy „Memoranda národa slovenského“ vo Viedni. Most
1962 Exul familia Slovacorum. Rím
1963 O plný zmysel cyrilometodskej misie a jej 1100. ročného jubilea. Most
1973 Pamätnica Slovenského ústavu sv. Cyrila a sv. Metoda. Rím


zdroj

Matica slovenská: Sto slávnych Slovákov. Zostavil Milan Ferko. Matica slovenská Martin 1997, spracovala M. Remiašová

(c) Osobnosti.sk - všetky práva vyhradené. Reprodukovanie akýchkoľvek častí uvedených v tomto životopise na iné ako nekomerčné účely je možné len po predchádzajúcom súhlase realizátora projektu Osobnosti.sk.