Hudobný vývoj
Detstvo a prvé dotyky s hudbou zažil práve v kruhu hudobníckej rodiny, ktorá mu poskytla dobrý základ pre následný umelecký rast. Od 6-tich rokov hral na klavíri a mal množstvo príležitostí verejne vystupovať a tiež navštevovať koncerty špičkových umelcov s oblasti klasickej hudby. Tento svet, ktorý ho obklopoval vo veľkej miere určil jeho smerovanie v kompozícii i interpretácii. Často sa tiež vo svojich neskorších prácach vracia k Prírode v okolí rodiska, s ktorou bol a je veľmi úzko spojený.
Počas štúdia na Konzervatóriu v Žiline, kde študoval hru na klavíri a dirigovanie, začal komponovať svoje prvotiny, ktoré spájali jazz s tzv. vážnou hudbou. Hru na klavíri absolvoval u profesorky Dagmar Dubenovej, vďaka ktorej sa mohol venovať aj žánru za totality odsudzovanému. "Bola to múdra žena. Presne vedela čo sa vo mne deje, čo chcem-potrebujem a čo nechcem hrať- vždy vyberala repertoár, ktorý mi perfektne sedel a posúval ma pomaly ďalej a ďalej. Veľká vďaka!" - spomína Juraj na štúdia v Žiline. Ako študent konzervatória začína z vlastných pohnútok písať hudbu (zbory, kvartetá, komorné skladby), ovplyvnenú európskou klasikou 20. storočia. Ako 16-ročný píše po prvýkrát jazzové skladby pre big band. Do tohto obdobia spadajú aj prvé verejné produkcie vlastných kompozícií na slovenských festivaloch i veľmi úspešná premiéra Koncertu pre bicie nástroje a klavír v Koncertnej sieni Štátneho Komorného Orchestra Žilina. V roku 1987 sa obklopuje novými spoluhráčmi (Róbert Jurčo-klávesy,Jaroslav Štulrajter-bass,Martin Ševčík-bicie,Lubomír Kianička-Sax) a vzniká skupina MADRE, žánrovo orientovaná na moderný jazz a jazzrock. Po dvoch rokoch existencie a koncertoch na festivaloch, kde skupina získala niekoľko ocenení sa obsadenie redukuje na trio (Juraj Tatár-klavír,Roman Muška-bass a Martin Ševčík-bicie) a presadzuje sa na československej klubovej scéne. Silný dojem na Juraja v tomto období zanechalo tiež osobné stretnutie s Herbie Hancockom (pri príležitosti jeho koncertu na BJD), ktorý po vypočutí si Jurajových nahrávok nalial tú správnu energiu a motiváciu do duše mladého klavíristu.
Po absolvovaní Konzervatória odchádza do Bratislavy, kde sa popri štúdiu dirigovania na VŠMU venuje práci s rôznymi hudobnými telesami u nás a hlavne v zahraničí v roli dirigenta, klaviristu, čembalistu a organistu. Počas tohto obdobia naštudoval a odprezentoval repertoár obsahujúci vyše 300 titulov zahŕňajúci opery, oratória, zborové a komorne diela svetových autorov. V r. 1993 sa spolu s managerom Lucianom Gontkom púšťa do debutového projektu CD MADRE, krorý sa po vydaní stretol s mimoriadnym ohlasom a to nielen na Slovensku. ( Album ocenil a blahoželanie k vydaniu poslal osobne aj Chick Corea ) Na nahrávke je počut skvelých hudobníkov: Juraj Bartoš, Štěpán Markovič, Juraj Griglák, C. Zeleňák a už spomínaný Martin Ševčík tentokrát v roli perkusionistu.V tejto zostave skupina Madre slávi úspechy na festivaloch v Žiline a v Bratislave na Bratislavských Jazzových Dňoch.
Následne sa Juraj venuje tvorbe a aranžovaniu pre interpretov slovenskej a českej scény. Z mnohých spomeňme napr.: Petra Lipu, v ktorého skupine Juraj hrá od r. 1995 dodnes, Pavla Haberu - spolupracujú tiež od roku 1995, skupinu Team, Richarda Müllera, Janka Ledeckeho, Lucii Bílou, Ivetu Bartošovú, Petra Dvorskeho, Karla Gotta a.i. Odvtedy Juraj ako inštrumentalista, aranžér či autor participoval na veľkom množstve projektov z oblasti pop, jazz i vážnej hudby.
V r.1995 skomponoval a zaranžoval hudbu na profilové CD saxofonistu Štěpána Markoviča- vyšlo v BMG pod názvom TIME.
V nasledujúcom roku vychádza i dvoma platinami ocenený vianočný projekt Pavla Haberu - SVET LÁSKU MÁ - so Slovenskou Filharmóniou pod taktovkou Ondreja Lenárta, Petrom Dvorským a Karlom Gottom, kde sa pod všetky skladby Juraj podpisuje ako aranžér. Onedlho nahráva niekoľko muzikálových projektov /Jozef a jeho zázračný dúhový plášť, Cyrano z predmestia/ a veľa albumov českých a slovenských spevákov. Zároveň vystupuje na koncertoch, festivaloch i v televíznych show s triom MADRE v novej zostave ( spolu s Jurajom Griglákom a Emilom Frátrikom).
V r. 1998 vychadza sólové CD MADRE-IBACHUR, na ktorom si môže poslucháč vypočuť dokonca unikátnu hru na "elektrickej gitare" v podaní legendy JANa HAMMERa, ktorý takto poctil projekt v roli špeciálneho hosťa. Pre Juraja Grigláka komponuje a nahráva niekoľko skladieb, ktoré nájdete na CD Bass Friends. Účinkujú na ňom tiež výborní hráči: Juraj Griglák, Ron Affif,
Matúš Jakabčic, Juraj Bartoš, Rudolf Březina, František Karnok, Andrea Valentini, Oldřich Petráš a Martin Valihora.
Z Jazzovej tvorby nedávnej minulosti treba spomenúť CD Bukake Jazz skupiny Bukake, vytvorené v spolupráci s dlhoročnými a epostrádateľnými partnermi Martinom Gašparom a Marcelom Buntajom. S triom Bukake Juraj aktuálne koncertuje v programe Bukake Jazz. V minulom roku nadviazal spoluprácu s víťazom súťaže Slovensko hľadá Superstar Petrom Cmoríkom a spolu s ostatnými členmi skupiny Bukake plus gitaristom Jurajom Kupcom nahrali jeho debutové CD Nádherný deň, ktoré okamžite po vydaní láme rekordy v predajnosti.
Jurajovu súčasnosť predstavuje bohatý koncertný život po boku spoluhráčov z Bukake v programoch už spomínaných sólistov. V poslednom čase pribudli
aj vystúpenia s Jankou Kirschner a tiež práca v štúdiách na rôznych projektoch. Juraj je držiteľom Aurela a Ceny Ladislava Martoníka za jazzovú tvorbu.
Od roku 1987 koncertoval v mnohých krajinách ( Česko, Rakúsko, Maďarsko, Poľsko, Anglicko, Nemecko, Taliansko, Luxembusko, Francúzko, San Marino,
Švajčiarsko, Švédsko, Portugalsko, USA, Mexico ). Má za sebou viac ako 1800 koncertov a spolupracoval s vynikajúcimi umelcami a hudobnými telesami.
Patrí k najsilnejším a najoriginálnejším osobnostiam slovenského jazzu ako klavirista a skladateľ. Disponuje vynikajúcou technikou a prirodzenou muzikantskou invenciou. Vytvoril si vlastný štýl, v ktorom transformuje rôzne postupy z oblasti európskej hudby (hudba romantizmu a klasikov 20. storočia) do moderného „elektrického“ jazzu. Na všetkých albumoch sa prezentuje svojimi vlastnými kompozíciami, kde zdôrazňuje hudobnú formu a prekomponovanosť.
Pôsobenie:
1988 debutuje na Slovenskom jazzovom festivale v Žiline spolu s Mariánom Ševčíkom pod názvom Madre, v ktorom hľadal spojenia jazzu a európskej vážnej hudby
1989 - 1991 člen Slovenského komorného zboru ako asistent dirigenta, organista a klavirista, absolvovali množstvo vystúpení po Európe (Rakúsko, Taliansko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Česko a i.)
1992 pedagóg na Konzervatóriu v Žiline
od 1993 sa orientuje výlučne na jazz, komponovanie a aranžovanie hudby pre rôznych spevákov z oblasti jazzu, rocku a pop music
1994 skupina Madre orientovaná na fúzie jazzu a vážnej hudby sa rozrastá na sexteto (Juraj Bartoš, Štěpán Markovič, Juraj Griglák, Cyril Zeleňák, Marián Ševčík); účinkovanie na Bratislavských jazzových dňoch ‘94
1995 skomponoval hudbu k profilovému albumu Time českého saxofonistu Štěpána Markoviča
1996 člen Lipa – Šeban Band (P. Lipa, A. Šeban, M. Gašpar, M. Buntaj), s ktorým absolvoval turné po Švajčiarsku a Portugalsku (1996,1998), účinkoval na festivale Jazzove zaduszky v Krakove (1998), v Londýne.
1996 aranžuje a inštrumentuje symfonický orchester na CD Svet lásku má (Habera, Dvorský, Gott)
1998 nahráva ďalší album, na ktorý napísal všetky skladby, sám sóluje a nahráva všetky party na klávesových nástrojoch, ako hostí si prizval trubkára J. Bartoša a J. Hammera (USA) a ako spoluproducenta a zvukového majstra L. Gontka.
1998 účinkovanie na Bratislavských jazzových dňoch ’98 so skupinou Burian – Tatár International Band (Juraj Burian, Johan Svensson (Švédsko), David Spack (USA)
|
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
