Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
štáb. kapitán
Ferdinand Písecký pobočník generála M. R. Štefánika, kapitán československých légií, pedagóg, politik, organizátor pedagogického a kultúrneho života medzi učiteľmi, spoluautor slovenských čítaniek pre učiteľské ústavy, autor divadelných hier pre mládež, básnických
* 25.11.1879 Praha - Žižkov † 25.10.1934 Bratislava
životopis
Pred príchodom do Modry precestoval takmer celý svet a pôsobil vo vojenských i diplomatických službách. Zaslúžil sa o pripojenie Podkarpatskej Rusi k ČSR. Ako legionársky kapitán, niekdajší pobočník M. R. Štefánika, si získal úctu a vážnosť všade, kde prišiel. Obzvlášť v učiteľskom ústave, lebo hoci mal český pôvod, viedol všetkých pedagógov k tomu, aby sa dokonale naučili slovenčinu, ktorú sám dobre ovládal.
Aj po odchode z Modry ovplyvňoval činnosť modranského učiteľského ústavu a spoločenské dianie v meste až do svojej smrti. Pochovaný je v Modre.
Pôsobenie člen a neskôr predseda Pedagogickej spoločnosti slovenskej
1919 riaditeľ Učiteľského ústavu (výnosom Ministerstva školstva bol 28. apríla 1919 premenovaný na Masarykov I. štátny československý učiteľský ústav), Modra
Po r. 1926 sa stal krajinským školským inšpektorom pre učiteľské ústavy na Slovensku, vládnym radcom, prednostom referátu Ministerstva školstva a národnej osvety v Bratislave
Zásluhy založil obecnú knižnicu v Modre a okolitých obciach
založil Telovýchovnú jednotu Sokol, ktorej sa stal predsedom založil na učiteľskom ústave ochotnícky súbor
bol jedným z hlavných organizátorov politického a spoločenského života v Modre
tvorba
Publicistika Za ideálom (In: Legionár, roč. 2, č. 23, 17. júna 1922, s. 3.)
Próza Hej, Slováci! … Hrsť rozpomienok slovenských legionárov (vydalo Štátne nakladateľstvo, Bratislava 1933)
Vyznamenania 1918 nositeľ Čs. vojnového kríža i ďalších štátnych vyznamenaní, francúzskeho Rádu čestnej légie, talianskeho vojnového kríža a iné
Bibliografia Ladislav Takáč: Ferdinand Písecký - zakladateľ štefánikovskej tradície. ZbSNM 92-História 38, 1998, s. 25-43.
Ladislav Takáč: Ferdinand Písecký a Milan Rastislav Štefánik. Zborník SNM, História, 37, 1997. (Rozsiahla syntetická štúdia mapuje vzťahy dvoch osobností, ktorých zblížili spoločné záujmy vo vzťahu k osudu česko-slovenskej vzájomnosti. Netradičná formálna štruktúra štúdie, pripomínajúca scenár literárneho filmu, je zaujímavá svojím obsahom a detailným zachytením všetkých uzlových momentov vzájomných stretnutí týchto dvoch osobností. Na ich pozadí mapuje aj osudy rodiaceho sa štátu, peripetie spojené s úsilím o jeho formovanie v zahraničí, ktoré poznačili práve misie M. R. Štefánika a F. Píseckého.)
Ladislav Takáč: Ferdinand Písecký. Pobočník generála. HR 9, 1998, č. 10, s. 16-17.