Pred príchodom do Modry precestoval takmer celý svet a pôsobil vo vojenských i diplomatických službách. Zaslúžil sa o pripojenie Podkarpatskej Rusi k ČSR. Ako legionársky kapitán, niekdajší pobočník M. R. Štefánika, si získal úctu a vážnosť všade, kde prišiel. Obzvlášť v učiteľskom ústave, lebo hoci mal český pôvod, viedol všetkých pedagógov k tomu, aby sa dokonale naučili slovenčinu, ktorú sám dobre ovládal.
Aj po odchode z Modry ovplyvňoval činnosť modranského učiteľského ústavu a spoločenské dianie v meste až do svojej smrti. Pochovaný je v Modre.

Pôsobenie
člen a neskôr predseda Pedagogickej spoločnosti slovenskej
1919 riaditeľ Učiteľského ústavu (výnosom Ministerstva školstva bol 28. apríla 1919 premenovaný na Masarykov I. štátny československý učiteľský ústav), Modra
Po r. 1926 sa stal krajinským školským inšpektorom pre učiteľské ústavy na Slovensku, vládnym radcom, prednostom referátu Ministerstva školstva a národnej osvety v Bratislave

Zásluhy
založil obecnú knižnicu v Modre a okolitých obciach
založil Telovýchovnú jednotu Sokol, ktorej sa stal predsedom založil na učiteľskom ústave ochotnícky súbor
bol jedným z hlavných organizátorov politického a spoločenského života v Modre

tvorba

Publicistika
Za ideálom (In: Legionár, roč. 2, č. 23, 17. júna 1922, s. 3.) 

Próza
Hej, Slováci! … Hrsť rozpomienok slovenských legionárov (vydalo Štátne nakladateľstvo, Bratislava 1933)

Vyznamenania
1918 nositeľ Čs. vojnového kríža i ďalších štátnych vyznamenaní, francúzskeho Rádu čestnej légie, talianskeho vojnového kríža a iné

Bibliografia
Ladislav Takáč: Ferdinand Písecký - zakladateľ štefánikovskej tradície. ZbSNM 92-História 38, 1998, s. 25-43.
Ladislav Takáč: Ferdinand Písecký a Milan Rastislav Štefánik. Zborník SNM, História, 37, 1997. (Rozsiahla syntetická štúdia mapuje vzťahy dvoch osobností, ktorých zblížili spoločné záujmy vo vzťahu k osudu česko-slovenskej vzájomnosti. Netradičná formálna štruktúra štúdie, pripomínajúca scenár literárneho filmu, je zaujímavá svojím obsahom a detailným zachytením všetkých uzlových momentov vzájomných stretnutí týchto dvoch osobností. Na ich pozadí mapuje aj osudy rodiaceho sa štátu, peripetie spojené s úsilím o jeho formovanie v zahraničí, ktoré poznačili práve misie M. R. Štefánika a F. Píseckého.)
Ladislav Takáč: Ferdinand Písecký. Pobočník generála. HR 9, 1998, č. 10, s. 16-17.