1894 – 1898 ľudová škola, Liptovský Mikuláš
1898 – 1900 meštianska škola, Liptovský Mikuláš
1900 – 1901 Evanjelické lýceum, Kežmarok
1901 – 1902 Evanjelické lýceum, Prešov
1903 – 1906 Evanjelické lýceum, Kežmarok
1906 – 1908 Lekárska fakulta, Budapešť
1909 Lekárska fakulta, Berlín
1913 získal titul MUDr.
1946 habilitácia za docenta sociálnej patológie na lekárskej fakulte, Bratislava

Jeho otec bol najprv spolumajiteľom garbiarne, neskôr sa stal odborným učiteľom. Matka bola učiteľka na ľudovej škole. Vyrastal vo vlasteneckom kultúrnom prostredí, kde zohrávalo závažnú úlohu ochotnícke divadlo a zborový spev, pričom sa sám aktívne zapájal.

V literatúre zaujíma významné miesto ako dramatik. Je tvorcom spoločenskej komédie v období od druhej polovice 20. do druhej polovice 40. rokov. Súčasne je aj spolutvorcom modernej slovenskej historickej hry a rozvíjateľom tradícií hry z ľudového života, autor memoárov a odbornej zdravotníckej literatúry.

V roku 1933 navštívil USA, kde spoznal život amerických Slovákov i rasové problémy krajiny a vydal o tom svedectvo – Cigánča. V tvorbe idealizoval vlastenecké nadšenie dobrovoľníkov v SNP; poukázal tiež na demagógiu súvekých politikov a bezzásadovosť meštianstva.

Ovplyvnil ho Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, ktorý mu otvoril nový svet pre slovenské divadlo. Okrem medicíny sa mu stalo zmyslom života. Na scénach divadla pomáhal kriticky vidieť novú slovenskú poprevratovú spoločnosť v pravom svetle. Prejavoval sa ako neľútostný satirik slovenského malomeštiactva, ktoré spolu s bezduchosťou pranieroval v komédiách. Jeho podobenstvá v dramatických tvaroch skratkovito a jasne vypovedali o slovenskej spoločnosti a ich účinok bol priamočiary a oslobodzujúci. Nadviazal na tradície J.G. Tajovského a J. Hollého, ale prevýšil ich v modernom zvládnutí tvaru, predovšetkým schopnosťou kriticky a sarkasticky nazerať na chyby, ktoré brzdili rozvoj tvorivosti a napredovanie slovenského národa.

Bol najproduktívnejší a najúspešnejší slovenský dramatik.
Viaceré knihy vyšli aj v podobe inscenácií. Jeho hry sa uvádzali aj na pražských a zahraničných scénach, resp. v zahraničných reláciách (v Juhoslávii, Maďarsku, USA) a námety niektorých sa sfilmovali.

Napísal a knižne vydal veľa zdravotnícky zacielených brožúr, redigoval články a kalendáre s obdobným obsahom.
Jeho hry poskytli veľké tvorivé možnosti popredným slovenským hercom a režisérom (Borodáč, Jamnický, Budský a i.). Na nich sa formoval moderný realistický štýl slovenského profesijného divadla.

Pochovali ho najskôr v Bratislave a v roku 1989 na Národnom cintoríne v Martine.

Pôsobenie
1914 súkromný lekár, Liptovský Mikuláš
1914 – 1918 vojenský lekár na ruskom fronte
1918 – 1934 župný lekár, Liptovský Mikuláš
1925 – 1944 redaktor zdravotníckeho časopisu Boj o zdravie
1934 – 1938 zdravotnícky inšpektor Krajinského úradu Bratislava
1938 – 1939 ministerský radca na Ministerstve zdravotníctva, Praha
1939 – 1948 riaditeľ Štátneho zdravotno-sociálneho ústavu, Bratislava
1951 – 1953 nespravodlivo zaistený a väznený
1954 lekár zdravotníckej výchovy Okresného ústavu národného zdravia, Piešťany

Ocenenia
1963 zaslúžilý umelec
1967 národný umelec

tvorba

Próza
1925 Voľby
1925 Daňové pokonávanie
1926 Voľby
1927 Náš pán minister
1928 Bačova žena
1929 Čaj u pána senátora
1931 Jožko Púčik a jeho kariéra
1931 Kráľ Svätopluk
1931 Belasý encián
1933 Cigánča
1936 Bankinghouse Khuvich and Comp.
1938 Veľkomožní páni
1941 Keď jubilant plače
1942 Marína Havranová
1943 Mravci a svrčkovia
1944 Komédia
1946 Básnik a smrť
1947 Kde bolo, tam bolo
1958 Divadelné hry
1974 Zahučali hory

Inscenácie
1928 Belasý encián
1928 Bačova žena
1929 Čaj u pána senátora
1930 Posledná symfónia
1931 Jožko Púčik a jeho kariéra
1931 Kráľ Svätopluk
1933 Cigánča
1935 Bankinghouse Khuvich and Comp.
1938 Veľkomožní páni
1941 Marína Havranová
1941 Keď jubilant plače
1943 Mravci a svrčkovia
1944 Komédia
1946 Básnik a smrť
1947 Kde bolo, tam bolo
1948 Pankrác
1958 Pre sto toliarov

Ostatné
1933 Z našej minulosti
1947 Štvrťstoročné Železnô
1965 Bolo, ako bolo
1968 Náš strýko Aurel
1969 Smutné časy, smutný dom
1972 Z každého rožka troška
1977 V šľapajach Hippokrata

Sfilmované námety
1947 Bačova žena (pod názvom Varuj )
1958 Jožko Púčik a jeho kariéra pod názvom Statočný zlodej