Ivan Stodola : osobnosti.sk : životopisy, diela, tvorba, články, linky

		Tento životopis bol vytlačený z internetového portálu Osobnosti.sk
Ivan Stodola / medicína / spisovatelia

	MUDr., doc. Ivan Stodola dramatik, prozaik, lekár, najvýznamnejší predstaviteľ slovenskej dramatickej spisby medzivojnového obdobia * 10.03.1888 Liptovský Mikuláš + 26.3.1977 Piešťany

vzdelanie

1894 – 1898 ľudová škola, Liptovský Mikuláš 1898 – 1900 meštianska škola, Liptovský Mikuláš 1900 – 1901 Evanjelické lýceum, Kežmarok 1901 – 1902 Evanjelické lýceum, Prešov 1903 – 1906 Evanjelické lýceum, Kežmarok 1906 – 1908 Lekárska fakulta, Budapešť 1909 Lekárska fakulta, Berlín 1913 získal titul MUDr. 1946 habilitácia za docenta sociálnej patológie na lekárskej fakulte, Bratislava

životopis

Jeho otec bol najprv spolumajiteľom garbiarne, neskôr sa stal odborným učiteľom. Matka bola učiteľka na ľudovej škole. Vyrastal vo vlasteneckom kultúrnom prostredí, kde zohrávalo závažnú úlohu ochotnícke divadlo a zborový spev, pričom sa sám aktívne zapájal. V literatúre zaujíma významné miesto ako dramatik. Je tvorcom spoločenskej komédie v období od druhej polovice 20. do druhej polovice 40. rokov. Súčasne je aj spolutvorcom modernej slovenskej historickej hry a rozvíjateľom tradícií hry z ľudového života, autor memoárov a odbornej zdravotníckej literatúry. V roku 1933 navštívil USA, kde spoznal život amerických Slovákov i rasové problémy krajiny a vydal o tom svedectvo – Cigánča. V tvorbe idealizoval vlastenecké nadšenie dobrovoľníkov v SNP; poukázal tiež na demagógiu súvekých politikov a bezzásadovosť meštianstva. Ovplyvnil ho Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, ktorý mu otvoril nový svet pre slovenské divadlo. Okrem medicíny sa mu stalo zmyslom života. Na scénach divadla pomáhal kriticky vidieť novú slovenskú poprevratovú spoločnosť v pravom svetle. Prejavoval sa ako neľútostný satirik slovenského malomeštiactva, ktoré spolu s bezduchosťou pranieroval v komédiách. Jeho podobenstvá v dramatických tvaroch skratkovito a jasne vypovedali o slovenskej spoločnosti a ich účinok bol priamočiary a oslobodzujúci. Nadviazal na tradície J.G. Tajovského a J. Hollého, ale prevýšil ich v modernom zvládnutí tvaru, predovšetkým schopnosťou kriticky a sarkasticky nazerať na chyby, ktoré brzdili rozvoj tvorivosti a napredovanie slovenského národa. Bol najproduktívnejší a najúspešnejší slovenský dramatik. Viaceré knihy vyšli aj v podobe inscenácií. Jeho hry sa uvádzali aj na pražských a zahraničných scénach, resp. v zahraničných reláciách (v Juhoslávii, Maďarsku, USA) a námety niektorých sa sfilmovali. Napísal a knižne vydal veľa zdravotnícky zacielených brožúr, redigoval články a kalendáre s obdobným obsahom. Jeho hry poskytli veľké tvorivé možnosti popredným slovenským hercom a režisérom (Borodáč, Jamnický, Budský a i.). Na nich sa formoval moderný realistický štýl slovenského profesijného divadla. Pochovali ho najskôr v Bratislave a v roku 1989 na Národnom cintoríne v Martine. Pôsobenie 1914 súkromný lekár, Liptovský Mikuláš 1914 – 1918 vojenský lekár na ruskom fronte 1918 – 1934 župný lekár, Liptovský Mikuláš 1925 – 1944 redaktor zdravotníckeho časopisu Boj o zdravie 1934 – 1938 zdravotnícky inšpektor Krajinského úradu Bratislava 1938 – 1939 ministerský radca na Ministerstve zdravotníctva, Praha 1939 – 1948 riaditeľ Štátneho zdravotno-sociálneho ústavu, Bratislava 1951 – 1953 nespravodlivo zaistený a väznený 1954 lekár zdravotníckej výchovy Okresného ústavu národného zdravia, Piešťany Ocenenia 1963 zaslúžilý umelec 1967 národný umelec

tvorba

Próza 1925 Voľby 1925 Daňové pokonávanie 1926 Voľby 1927 Náš pán minister 1928 Bačova žena 1929 Čaj u pána senátora 1931 Jožko Púčik a jeho kariéra 1931 Kráľ Svätopluk 1931 Belasý encián 1933 Cigánča 1936 Bankinghouse Khuvich and Comp. 1938 Veľkomožní páni 1941 Keď jubilant plače 1942 Marína Havranová 1943 Mravci a svrčkovia 1944 Komédia 1946 Básnik a smrť 1947 Kde bolo, tam bolo 1958 Divadelné hry 1974 Zahučali hory Inscenácie 1928 Belasý encián 1928 Bačova žena 1929 Čaj u pána senátora 1930 Posledná symfónia 1931 Jožko Púčik a jeho kariéra 1931 Kráľ Svätopluk 1933 Cigánča 1935 Bankinghouse Khuvich and Comp. 1938 Veľkomožní páni 1941 Marína Havranová 1941 Keď jubilant plače 1943 Mravci a svrčkovia 1944 Komédia 1946 Básnik a smrť 1947 Kde bolo, tam bolo 1948 Pankrác 1958 Pre sto toliarov Ostatné 1933 Z našej minulosti 1947 Štvrťstoročné Železnô 1965 Bolo, ako bolo 1968 Náš strýko Aurel 1969 Smutné časy, smutný dom 1972 Z každého rožka troška 1977 V šľapajach Hippokrata Sfilmované námety 1947 Bačova žena (pod názvom Varuj ) 1958 Jožko Púčik a jeho kariéra pod názvom Statočný zlodej

zdroj
Encyklopédia Slovenska, V. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1981; Encyklopédia spisovateľov Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984; Drahoslav Machala: Majstri slova, Perfekt 2002; spracovala Viola Tóthová
(c) Osobnosti.sk - všetky práva vyhradené. Reprodukovanie akýchkoľvek častí uvedených v tomto životopise na iné ako nekomerčné účely je možné len po predchádzajúcom súhlase realizátora projektu Osobnosti.sk.