1894 – 1898 ľudová škola, Liptovský Mikuláš
1898 – 1900 meštianska škola, Liptovský Mikuláš
1900 – 1901 Evanjelické lýceum, Kežmarok
1901 – 1902 Evanjelické lýceum, Prešov
1903 – 1906 Evanjelické lýceum, Kežmarok
1906 – 1908 Lekárska fakulta, Budapešť
1909 Lekárska fakulta, Berlín
1913 získal titul MUDr.
1946 habilitácia za docenta sociálnej patológie na lekárskej fakulte, Bratislava
|
Jeho otec bol najprv spolumajiteľom garbiarne, neskôr sa stal odborným učiteľom. Matka bola učiteľka na ľudovej škole. Vyrastal vo vlasteneckom kultúrnom prostredí, kde zohrávalo závažnú úlohu ochotnícke divadlo a zborový spev, pričom sa sám aktívne zapájal.
V literatúre zaujíma významné miesto ako dramatik. Je tvorcom spoločenskej komédie v období od druhej polovice 20. do druhej polovice 40. rokov. Súčasne je aj spolutvorcom modernej slovenskej historickej hry a rozvíjateľom tradícií hry z ľudového života, autor memoárov a odbornej zdravotníckej literatúry.
V roku 1933 navštívil USA, kde spoznal život amerických Slovákov i rasové problémy krajiny a vydal o tom svedectvo – Cigánča. V tvorbe idealizoval vlastenecké nadšenie dobrovoľníkov v SNP; poukázal tiež na demagógiu súvekých politikov a bezzásadovosť meštianstva.
Ovplyvnil ho Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, ktorý mu otvoril nový svet pre slovenské divadlo. Okrem medicíny sa mu stalo zmyslom života. Na scénach divadla pomáhal kriticky vidieť novú slovenskú poprevratovú spoločnosť v pravom svetle. Prejavoval sa ako neľútostný satirik slovenského malomeštiactva, ktoré spolu s bezduchosťou pranieroval v komédiách. Jeho podobenstvá v dramatických tvaroch skratkovito a jasne vypovedali o slovenskej spoločnosti a ich účinok bol priamočiary a oslobodzujúci. Nadviazal na tradície J.G. Tajovského a J. Hollého, ale prevýšil ich v modernom zvládnutí tvaru, predovšetkým schopnosťou kriticky a sarkasticky nazerať na chyby, ktoré brzdili rozvoj tvorivosti a napredovanie slovenského národa.
Bol najproduktívnejší a najúspešnejší slovenský dramatik.
Viaceré knihy vyšli aj v podobe inscenácií. Jeho hry sa uvádzali aj na pražských a zahraničných scénach, resp. v zahraničných reláciách (v Juhoslávii, Maďarsku, USA) a námety niektorých sa sfilmovali.
Napísal a knižne vydal veľa zdravotnícky zacielených brožúr, redigoval články a kalendáre s obdobným obsahom.
Jeho hry poskytli veľké tvorivé možnosti popredným slovenským hercom a režisérom (Borodáč, Jamnický, Budský a i.). Na nich sa formoval moderný realistický štýl slovenského profesijného divadla.
Pochovali ho najskôr v Bratislave a v roku 1989 na Národnom cintoríne v Martine.
Pôsobenie
1914 súkromný lekár, Liptovský Mikuláš
1914 – 1918 vojenský lekár na ruskom fronte
1918 – 1934 župný lekár, Liptovský Mikuláš
1925 – 1944 redaktor zdravotníckeho časopisu Boj o zdravie
1934 – 1938 zdravotnícky inšpektor Krajinského úradu Bratislava
1938 – 1939 ministerský radca na Ministerstve zdravotníctva, Praha
1939 – 1948 riaditeľ Štátneho zdravotno-sociálneho ústavu, Bratislava
1951 – 1953 nespravodlivo zaistený a väznený
1954 lekár zdravotníckej výchovy Okresného ústavu národného zdravia, Piešťany
Ocenenia
1963 zaslúžilý umelec
1967 národný umelec
|
Próza
1925 Voľby
1925 Daňové pokonávanie
1926 Voľby
1927 Náš pán minister
1928 Bačova žena
1929 Čaj u pána senátora
1931 Jožko Púčik a jeho kariéra
1931 Kráľ Svätopluk
1931 Belasý encián
1933 Cigánča
1936 Bankinghouse Khuvich and Comp.
1938 Veľkomožní páni
1941 Keď jubilant plače
1942 Marína Havranová
1943 Mravci a svrčkovia
1944 Komédia
1946 Básnik a smrť
1947 Kde bolo, tam bolo
1958 Divadelné hry
1974 Zahučali hory
Inscenácie
1928 Belasý encián
1928 Bačova žena
1929 Čaj u pána senátora
1930 Posledná symfónia
1931 Jožko Púčik a jeho kariéra
1931 Kráľ Svätopluk
1933 Cigánča
1935 Bankinghouse Khuvich and Comp.
1938 Veľkomožní páni
1941 Marína Havranová
1941 Keď jubilant plače
1943 Mravci a svrčkovia
1944 Komédia
1946 Básnik a smrť
1947 Kde bolo, tam bolo
1948 Pankrác
1958 Pre sto toliarov
Ostatné
1933 Z našej minulosti
1947 Štvrťstoročné Železnô
1965 Bolo, ako bolo
1968 Náš strýko Aurel
1969 Smutné časy, smutný dom
1972 Z každého rožka troška
1977 V šľapajach Hippokrata
Sfilmované námety
1947 Bačova žena (pod názvom Varuj )
1958 Jožko Púčik a jeho kariéra pod názvom Statočný zlodej
|
Encyklopédia Slovenska, V. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1981; Encyklopédia spisovateľov Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984; Drahoslav Machala: Majstri slova, Perfekt 2002; spracovala Viola Tóthová
|