„A znova a znova dal by som za báseň poslednú košeľu.“

1920 - 1928 štátna reálka, Žilina
1928 - 1934 Umeleckopriemyselná škola, Praha; súčasne mimoriadny poslucháč Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe
1930 - 1933 odbor architektúry Českého vysokého učení technického, Praha

Otec Jána Kostru bol kolárskym majstrom a richtárom. Vyznačoval sa intímnym vzťahom ku svojej matke, ktorý zosilnel po smrti jeho otca. V jeho veršoch prerástol tento prehlboký vzťah úcty a lásky do všeobecného obdivu k ženám, ktoré vzýval ako božstvo. Patrí k zakladateľským osobnostiam modernej slovenskej lyriky s mimoriadnym zmyslom pre čistotu tvaru a estetickosť slova a predstaviteľom impresionisticko-senzuálnej poézie.

V Prahe sa stal členom slovenského vysokoškolského spolku Detvan a zblížil sa s komunistickým hnutím a ľavicovo orientovanými básnikmi. Hlásil sa k literárnej skupine R-10, ktorú tvorili pokrokovo orientovaní slovenskí vysokoškoláci v Prahe (A. Matuška, M. Chorváth, K. Bezek a i.). Pracoval v Dělnické divadelní obci české a ako člen Dělnického dramatického souboru sa zúčastnil v roku 1933 na Divadelnom festivale v Moskve. Verše publikoval už ako stredoškolák. Boli prevratne čisté, pritom nenapodobiteľne erotické.
V komunistickej tlači DAV a i. začal publikovať básne so sociálnymi námetmi. Prispieval veršami do Svojeti, Mladého Slovenska, Slovenských pohľadov, Slovenských smerov, Tvorby, Kultúrneho života, Národnej obrody, Pravdy, Nového slova a inde. Básnické začiatky ovplyvňovala poézia L. Novomeského, J. Smreka, J. Seiferta, V. Nezvala. Nadovšetko mu bol blízky J. Wolker. Jeho prvotiny spadajú do druhej vlny slovenskej a českej proletárskej poézie a významovo i tvárne s ňou veľmi úzko súvisia. Je považovaný za básnika s mimoriadne kultivovaným výrazom a originálnej lyrickej filozofie. Celý život potvrdzoval koncepciu, že báseň zostáva pre básnika jediným bezpečným hradom ľudskej istoty a otvoreným útočiskom pre ubitú dušu
Ako podnetný experiment možno označiť prebásnenie Selaniek Jána Hollého (1965).

Publikačnú aktivitu vyvíjal v Eláne, Slovenských pohľadoch, DAVe, Národnom osvobození a v nedeľnej prílohe A-Zetu.

Takmer celý život sa venoval aj výtvarnej tvorbe. Svoje diela však považoval za intímnu vec. Niektoré jeho kresby sa použili ako ilustračný materiál v knihe Ave Eva (výber z diela, 1977). Písal aj eseje o modernej slovenskej maľbe (napr. o Ľudovítovi Fullovi).

Ján Kostra uverejňoval svoje diela aj pod pseudonymami: Ján Medník; Ján Robur; J. K.; Kristián Benko (spoločne s Kristou Bendovou).

Pôsobenie:

1930 - 1933 duša literárnej skupiny R 10
1934 zanechal vysokoškolské štúdium
1934 - 1936 základná vojenská služba, Levoča
1936 - 1937 úradník Československého zúčtovacieho ústavu Zemskej banky, Bratislava
1937 - 1938 redaktor Robotníckych novín, Bratislava
1938 po mobilizácii podporučík čs. armády Pozdišovce
1939 - 1942 redaktor Slovenského rozhlasu, Prešov
1942 - 1949 šéfredaktor literárneho oddelenia Slovenského rozhlasu, Bratislava; medzitým v roku 1945 redaktor Pravdy
1949 - 1956 tajomník slovenskej sekcie Zväzu československých spisovateľov a šéfredaktor týždenníka Kultúrny život, potom pracoval v Slovenských pohľadoch
1956 venoval sa výlučne literárnej práci ako slobodný umelec; člen výboru Matice slovenskej

Ocenenia:

1951 laureát Štátnej ceny
1953 laureát Štátnej ceny II. stupňa
1954 štátna cena K. Gottwalda za literatúru
1960 zaslúžilý umelec
1969 národný umelec

tvorba

Poézia:

1937 Hniezda
1939 Moja rodná
1940 Ozubený čas /pod pseudonymom Ján Medník)
1942 Puknutá váza
1942 Všetko je dobre tak /pod pseudonymom Ján Medník)
1943 Ave Eva
1946 Presila smútku
1949 Básne
1949 Na Stalina
1950 Za ten máj
1953 Javorový list
1958 Šípky a slnečnice
1960 Báseň, dielo tvoje
1964 Každý deň
1968 Len raz
1977 Prvé a posledné (posmrtne)

Poézia pre deti a mládež:

1951 Vtáčky (spolu s K. Bendovou pod pseud. Kristián Benko)
1951 Zvieratá (spolu s K. Bendovou pod pseud. Kristián Benko)
1953 Priamy smer do Tatier (spoluautor; pod menom Kristián Benko)
1960 Janko Hraško
1963 Našiel som nožík rybku

Eseje:

1944 Básnik o básnictve
Preklady:

1948 F. Villon: Malý testament
1953 M. Gorkij: Dievča a smrť
1958 Ch. Baudelaire: Kytica z Kvetov zla
1960 Štafeta (výber modernej českej poézie)
1961 J. W. Goethe: Čarodejníkov učeň (výber z Goetheho balád)
1963 K. H. Mácha: Máj
1973 Vilém Závada: Jeden život (výber z básnického diela V. Závadu)

Výbery:

1949, 1955, 1960 1963 Básne
1970 Ave Eva a iné
1970 - 1973 Vybrané spisy Jána Kostru I. - III.
1977 Ave Eva
2004 Chuť po bozkoch

Monografie a štúdie o autorovi:

Chorváth, M.: Básnické dielo Jána Kostru. Bratislava 1962.
Pado, J.: Potreba básne. Svet poézie Jána Kostru. Bratislava 1976.
Matuška, A.: Od včerajška k dnešku. Bratislava 1978, s. 9 – 58.
Bžoch, J.: Nová zbierka Jána Kostru. In: Kontakty, výber statí o literatúre, Slovenský spisovateľ 1970.
Bžoch, J.: Kostrova ľúbostná lyrika. In: Kontakty, výber statí o literatúre, Slovenský spisovateľ 1970.
Kochol, V.: Preideologizovaný Kostra. In: Kochol, V.: Literárne reflexie, Slovenský spisovateľ 1979.
Kochol, V.: Kostrove prvotiny. In: Slovenské pohľady, 96, 1980, č. 12, s. 65 – 80.
Šmatlák, S.: Dve storočia slovenskej lyriky. Bratislava 1979, s. 427 – 435.
Felix, J.: Kritické rozlety. Bratislava 1985, s. 120 – 128, 192 – 199, 256 – 258.
Strážay, Š.: Priezračný jesenný deň. In: Kostra, J.: Záznam o jabloni. Bratislava 1987.
Mikula, V.: Od baroka k postmoderne. Bratislava 1997, s. 97 – 103.