1763 – 70 gymnázium u piaristov, Jur pri Bratislave
1771 – 73 kňazské štúdiá v széchényiovskom seminári, Budín (Budapešť)
1773 - 76 kňazský seminár Stephaneum, Trnava

Narodil sa v remeselnícko-roľníckej rodine. Počas žiackych rokov v Doľanoch začal písať slovenské verše. V rokoch 1878 až 1788 sa dostal do kontaktu so skupinou slovenskej vlasteneckej mládeže v bratislavskom generálnom seminári na čele s A. Bernolákom, ktorá práve kodifikovala spisovný jazyk. Príslušníci tejto skupiny ho prehovorili, aby dielo Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom o prvních počátkoch, o starodávních, aj včúlajších premenách reholňíckych, vydal v novom pravopise. Po jeho súhlase bolo dielo prepracované po jazykovej stránke a vyšlo ako prvé v bernolákovčine (Dúverná zmlúva). Dielo je písané vo forme dialógu a jeho cieľom bolo odôvodniť rušenie kontemplatívnych reholí žobravých mníchov v habsburskej ríši Jozefom II., obmedzovanie pútí, sviatkov a prepychu v kostoloch.
Osobne principiálne odmietal kontemplatívny mníšsky život v kláštoroch ako asociálny. Za katolíckeho kňaza bol vysvätený roku 1776. V Naháči, kam ho preložil na katolícku faru najvyšší správca Bratislavskej župy Ján Pálfi starší, naplno rozvinul všetky tvorivé aktivity ako spisovateľ, kňaz a ľudomil. Bol reprezentantom osvieteneckých ideí. Paralelne však bol prenasledovaný cirkevnou vrchnosťou a prebiehala proti nemu aj literárna kampaň. Bol autorom dejín dediny Doľany a histórie pálfiovského rodu, ktoré však ostali v rukopise. Takisto nevyšla jeho odpoveď na Bajzov pamflet Anti-Fándly, nazvaný Zahambeni posmiwač. Prevahu v jeho tvorbe majú osvetové diela určené pre ľud. Aj keď kritizoval feudálny útlak poddaného ľudu, nedospel k požiadavke zrušiť poddanstvo. Významne ich obsahom ovplyvnil a pozdvihol praktické poznanie širokých vrstiev dedinského ľudu v hospodárskych otázkach, propagoval slovenčinu a poukazoval na jej pomer k ostatným slovanským jazykom. Zdravotnoosvetovú prácu s ľudovoliečiteľskými metódami predstavil vo veľkom množstve receptov.
Jeho národnobuditeľské snahy sa organicky spájali s politickými a sociálnymi požiadavkami slovenského poddaného ľudu a remeselníctva. V súvislosti so zákonom z rokov 1791 – 92 v prospech maďarčiny žiadal zavádzať do škôl slovenčinu ako vyučovací jazyk.
Posledné roky života strávil v rodičovskom dome v Doľanoch, kde skladal básne. Prejavil sa v nich ako predchodca Jána Hollého (Amica cointelligentia – Prátelské porozumeňí; Gemitus et lamentatio – Vzdych a nárek).
Živú pamiatku na velikána udržiavajú v pamätných domoch rodáci v Častej a ľudia z jeho celoživotného pôsobiska – Naháči, vzdávajú mu hlbokú úctu dodnes.

Pôsobenie
1776 kaplán, Sereď
1780 kaplán, Lukáčovce
1780 – 1807 farár, Naháč
1792 tajomník( pokladník) Slovenského učeného tovarišstva

tvorba

1789 Dúverná zmluva medzi mňíchom a ďáblom (Dúwerná Zmlúva mezi Mňíchom a Diáblom)
1792 Piľní domajší a poľní hospodár
1793 Stručná história slovanského národa (Compendiata historia gentis Slavae), prepracovaný prehľad slovenských dejín Juraja Papánka
1793 Hospodár – 8 dielov
1793 Zelinkár
1802 O úhoroch i včelách rozmlúváňí (O uhoroch ai včelách rozmlúváňí)
1802 Slowenskí wčelár
1973 Rozprávky rozumné i poučné (výber)