Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Dr. h. c.
Jozef Ľudovít Holuby vedec, botanik, polyhistor, národopisec, evanjelický kňaz, historik, archeológ, spisovateľ, etnograf, národný buditeľ
* 25.03.1836 Lubina † 15.06.1923 Pezinok
vzdelanie
1847 gymnázium, Modra (vďaka dobrým základom z domu bol zapísaný hneď do tretej triedy; absolvoval tu len dve triedy počas troch rokov)
1848/49 strávil "vďaka" revolučným udalostiam doma
1850 - 1855 evanjelické lýceum, Bratislava
1855 - 1858 študoval teológiu (kandidátsku skúšku robil v Brezne u Jána Chalupku)
1860 ako štipendista absolvoval letný semester na evanjelickej teologickej fakulte vo Viedni (študoval aj u Karola Kuzmányho)
1922 čestný doktorát prírodných vied za celoživotnú vedeckú prácu udelený Přírodovědeckou fakultou Karlové univerzity v Prahe
životopis
Narodil sa v rodine evanjelického kňaza. Na strednej škole pod vplyvom svojho učiteľa L. Csádera sa začal zaujímať o botaniku. V tomto období uverejnil svoje prvé botanické práce.
V Zemianskom Podhradí sa zaoberal systematickým výskumom flóry na okolí, ale aj viacerými vlastivednými disciplínami. Odborné práce z oblasti botaniky publikoval v ročenkách bratislavského a trenčianskeho prírodovedeckého spolku, v Letopise Matice slovenskej a v inojazyčných časopisoch (Östereichische botanische Zeitschrift a Deutsche botanische Zeitschrift. Popularizačné a vlastivedné články uverejňoval skoro vo všetkých slovenských a vo viacerých českých časopisoch (Český lid, Lidové noviny a i.) a bol stálym spolupracovníkom Slovenských pohľadov od ich založenia (1881). Popularizačné a odborné články a štúdie majú pozoruhodnú štylistickú a literárnu úroveň. Vyznačujú sa vecným, ale plastickým podaním, jazykom bohatým na ľudové zvraty a svojráznym humorom. Zanechal bohatú rukopisnú pozostalosť, ktorej časť je uložená v Literárnom archíve Matice slovenskej.
Jeho bádateľské záujmy, sústredené na Bošácku dolinu, sa začiatkom 80. rokov postupne rozširovali na históriu, národopis, archeológiu a folkloristiku tejto oblasti. Všímal si nielen okolitú prírodu, ale aj charakteristické stránky ľudového života, zbieral ľudové povesti a rozprávky, príslovia a porekadlá, piesne a žarty, zariekacie formuly, povery a čary. Z ľudových rozprávok si všímal najmä tie, ktoré odrážali spôsob ľudového života. Mnohé rozprávky prevzal z jeho rukopisných zbierok J. Polívka do Súpisu slovenských rozprávok.
Pôsobenie:
1858 - 1859 vychovávateľ na majetku bratislavskej rodiny Scherzovcov, Kľúčovo
1860 - 1861 kaplán u farára Ľudovíta Licharda, Skalica
1861 - 1909 farár, konsenior i senior, Zemianske Podhradie
1884 - 1893 trenčiansky senior
1877 - 1909 predseda Prírodovedeckého spolku župy Trenčianskej
1909 odišiel na odpočinok k dcére Božene Emílie Františky
Bol zakladajúcim členom Matice slovenskej a členom viacerých domácich a zahraničných vedeckých spoločností
tvorba
1888 Flora des Trencsiner Comitates (Kvetena župy Trenčianskej - jeho najväčšia botanická práca napísaná v nemeckom jazyku. Prv než vyšla samostatne, bola publikovaná po častiach v ročenkách Prírodovedeckého spolku v Trenčíne)
1892 Niečo o maliníkoch Bošáckej doliny (príspevok publikovaný v Slovenských pohľadoch)
1894 Krátka história ev. a v. zemansko-podhradskej
1896 Povesti a rozprávočky z Bošáckej doliny
1897 Obrázky zo Slovenska
1910 Stručný nástin dejín starobylej cirkve ev. a v. žilinskej
Herbáre:
Zostavil tri herbáre. Prvý s vyše 12 000 exemplármi predal a teraz sa nachádza v Bukurešti. Druhý herbár, ktorý nazbieral najmä v okolí Trenčína, daroval Slovenskej muzeálnej spoločnosti v Martine a je uložený v Prírodovednom múzeu Slovenského národného múzea v Bratislave. Tretí, ktorý obsahoval najmä rastliny z okolia Pezinka, venoval Botanickému ústavu Karlovej univerzity v Prahe.
Významná je aj jeho zbierka machov (približne 3 000 exemplárov), ktorá sa nachádza v rumunskom Kluži.
Ostatné:
Rozpomienky (jeho spomienky na mladosť a štúdia)
Národopisné práce (rozprávky, povesti a rôzne postrehy zo života slovenského ľudu)
Obrazy zo života (rozprávky, povesti a rôzne postrehy zo života slovenského ľudu)
Črty z histórie města Pezinka (krátke dejiny Pezinka)
Zoznam rastlín cievnatých okolia pezinského
Vedecké práce:
Kvetna javoriny nad Lubinou
Domáce lieky ľudu slovenského
Svätojurské rašelinisko Šúr
Flóra trenčianskej, bratislavskej, nitrianskej, oravskej i turčianskej župy
Čarodejné zariekanie a kliadby u ľudu slovenského
Neuverejnené rukopisy:
Soznam húb okolo Zem. Podhradia mňou aj inými dosiaľ v Trenčianskej stolici objavených“ opisuje 638 druhov húb nájdených v rokoch 1876 až 1884.
Materiál o dejinách cirkvi ev.a.v. v Trenčíne (ostal v rukopise v 5 dieloch)
Ocenenie:
Za celoživotné dielo bol vyznamenaný členstvom v Českej akademii věd a umění
Pocty:
Na jeho počesť udeľuje Slovenská botanická spoločnosť pri Slovenskej akadémií vied od roku 1984 vynikajúcim botanikom pamätnú Holubyho medailu.
Pomenovali po ňom viaceré rastliny , napr. Ophrys holosericea subsp. holubiana (hmyzovník čmeľovitý Holubyho).
Bol prvým čestným členom Československej botanickej spoločnosti; bol aj členom mnohých domácich i zahraničných vedeckých spolkov.
V Zemianskom Podhradí, ktoré je neodmysliteľne spojené s jeho menom je zriadená pamätná izba. Je v nej uložené množstvo dokumentov z plodného a dlhého života výnimočného človeka, ktorý vnášal do Bošáckej doliny učenosť, výrečnosť a vzdelanosť, ktoré široko-ďaleko presiahli rámec regiónu.
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo 15. 2. 1996 príležitostnú poštovú známku "Jozef Ľudovít Holuby" zo série Osobnosti s nominálnou hodnotou 4 Sk. Známka s portrétom botanika je doplnená v pravom hornom rohu motívom ostružiny. Autorom výtvarného návrhu známky je Jozef Baláž, rytcom známky Rudolf Cigánik
Bibliografia:
Schidlay, E., 1953: Botanická činnos� Dr. Jozefa ź. Holubyho. Biológia (Bratislava),8, s. 449 - 484.
Vozárová, M. (ed.), 1986: Význam osobnosti Dr. H. C. Jozefa źudovíta Holubyho v dejinách vedy na Slovensku. Zborník zo seminára pri 150. výročí narodenia. Pezinok 27. - 29. 5. 1986. Vydalo Krajské osvetové stredisko v spolupráci s Malokarpatským múzeom v Pezinku, Bratislava 1986, 262 s.
(V zborníku je súpis pozostalosti v Malokarpatskom múzeu v Pezinku, Bibliografia prác o Holubym, taxonomické zhodnotenie rastlín opísaných Holubym.)
Žarnovický, P.: Literárna činnosť dr. Jozefa Ľudovíta Holubyho. Pezinok 1936.
Jurkovič, M.: Dr. Jozef Ľudovít Holuby. Bratislava 1943.
Mjartan, J.: J. Ľ. Holuby ako bojovník proti ľudovým poverám. Otázky marxistickej filozofie 18, 1963, s. 35-42.
Mjartan, J. : Jozef Ľudovít Holuby. Martin 1963.
Mjartan, J. : Jozef Ľudovít Holuby. Národopisné práce. Bratislava 1958.
Leňo, A.: Z korešpondencie a vzťahov Aloisa Jiráska a Jozefa Ľudovíta Holubyho. LA, 1970, s. 239-75.
Maruniaková, A.: Pozostalosť Jozefa Ľudovíta Holubyho a Márie Holuby. Martin 1972.
Zdroj: Encyklopédia Slovenska, II. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1978; Encyklopédia spisovateľov Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984; Matica slovenská; www.telecom.gov.sk; Staroturanský spravodajca č. 3 - marec 1999; www.staratura.sk; spracovala Viola Tóthová