Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Ján Botto pochádzal z roľníckej rodiny. Študoval na latinskej škole v Ožďanoch, od roku 1843 na lýceu v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej. Prispieval do literárnych časopisov Sokol a Orol. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol romanticky basnik autor balad a povesti.
Prvotiny publikoval v rukopisných zábavníkoch levočského lýcea (Život, Holubica, Považie). Čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Obraz súčasného Slovenska premietal do alegorického sveta povestí, svojím rozprávkovým námetom dával vlastenecký podtext.
Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova, komponovanou metódou kontrastu. Cez postavu ľudového hrdinu sa vyslovoval o dobových problémoch a situácii v národnom živote, aktualizoval ľudové tradície a zvýraznil v nej hodnoty živé aj v tom období.
Z ľudových tradícií si vzal námety aj pre balady. Neaktualizoval ich, rešpektoval postupy baladického žánru, zvýrazňoval v nich predovšetkým tragické životné pocity.
Inšpiroval sa aj slovenskou národnou poéziou, ktorú voľnejšie adaptoval. Jeho poézia dôsledne využívala melodiku ľudovej poézie. Ukázala na nové možnosti básnického zobrazenia skutočnosti oživovaním ľudovej tradície a vystihnutím národného koloritu.
Vyslovoval sa aj k aktuálnym dobovým otázkam, zaujímal k nim postoj a spoločensky sa angažoval. Písal vlastenecké a príležitostné básne, v ktorých reagoval na dôležité udalosti v národnom živote. Vzdal v nich aj hold významným osobnostiam národnej kultúry – Kollárovi a Sládkovičovi. Prekladal zo slovanskej poézie (A. Mickiewicz, A. S. Chomiakov) a z maďarčiny (S. Petöffi).
Pôsobenie:
1846 účasť na založení rukopisného časopisu levočských študentov Holubica s prílohou Sokol
1851 - 1860 krátkodobé zememeračské práce na Pohroní, v Gemeri a Turci
1860 - 1870 pôsobil v Banskej Štiavnici, kde vykonával komasačné práce
1870 - 1881 pracovník komorného panstva, Banská Bystrica
tvorba
Alegorické skladby:
1846 Svetský víťaz
1846 Povesti slovenské
1846 Báj na Dunaji
1847 K mladosti
Poklad Tatier
Obraz Slovenska
Balady:
Dva hroby
Z vysokých javorov lístočky padajú
Tajný šuhaj
Práčka na Rimave
Rimavín
Žltá ľalia
Ctibor
Margita a Besná
Lucijný stolček
Vlastenecké a príležitostné básne:
Vojenské piesne
Duma nad Dunajom
K holubici
Ohlas na „Hlas z Martina“, 6. lipeň
1861 Ku dňu 6. júna (vítanie martinského memorandového zhromaždenia)
4. august 1863 (oslava vzniku Matice slovenskej)
Nad mohylou J. Kollára
Dumka na blahú pamäť Sládkovičovu
Nad hrobom Sládkovičovým pri sadení lipy
K hodom Slávy
12. január 1870
Vrahom
vítal Memorandum, založenie MS, Kníhtlačiarenského učeného spolku, pozdravil Slovanský zjazd v Moskve, vyslovil rozhorčenie nad zatvorením slovenského gymnázia v Revúcej
Zdroj: Encyklopédia Slovenska, I. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1977; Encyklopédia spisovateľov Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984; Slovensko, Kultúra – I. časť, Obzor – Bratislava, 1979; Drahoslav Machala: Majstri slova, Perfekt 2002; spracovala Viola Tóthová