Ján Botto : osobnosti.sk : životopisy, diela, tvorba, články, linky

		Tento životopis bol vytlačený z internetového portálu Osobnosti.sk
Ján Botto / spisovatelia

	Ján Botto básnik, najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu * 27.01.1829 Vyšný Skálnik + 28.4.1881 Banská Bystrica

vzdelanie

1843 - 1847 Evanjelické lýceum, Levoča 1847 - 1851 zememeračské inžinierstvo na polytechnike, Budapešť

životopis

Ján Botto pochádzal z roľníckej rodiny. Študoval na latinskej škole v Ožďanoch, od roku 1843 na lýceu v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej. Prispieval do literárnych časopisov Sokol a Orol. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol romanticky basnik autor balad a povesti. Prvotiny publikoval v rukopisných zábavníkoch levočského lýcea (Život, Holubica, Považie). Čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Obraz súčasného Slovenska premietal do alegorického sveta povestí, svojím rozprávkovým námetom dával vlastenecký podtext. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova, komponovanou metódou kontrastu. Cez postavu ľudového hrdinu sa vyslovoval o dobových problémoch a situácii v národnom živote, aktualizoval ľudové tradície a zvýraznil v nej hodnoty živé aj v tom období. Z ľudových tradícií si vzal námety aj pre balady. Neaktualizoval ich, rešpektoval postupy baladického žánru, zvýrazňoval v nich predovšetkým tragické životné pocity. Inšpiroval sa aj slovenskou národnou poéziou, ktorú voľnejšie adaptoval. Jeho poézia dôsledne využívala melodiku ľudovej poézie. Ukázala na nové možnosti básnického zobrazenia skutočnosti oživovaním ľudovej tradície a vystihnutím národného koloritu. Vyslovoval sa aj k aktuálnym dobovým otázkam, zaujímal k nim postoj a spoločensky sa angažoval. Písal vlastenecké a príležitostné básne, v ktorých reagoval na dôležité udalosti v národnom živote. Vzdal v nich aj hold významným osobnostiam národnej kultúry – Kollárovi a Sládkovičovi. Prekladal zo slovanskej poézie (A. Mickiewicz, A. S. Chomiakov) a z maďarčiny (S. Petöffi). Pôsobenie: 1846 účasť na založení rukopisného časopisu levočských študentov Holubica s prílohou Sokol 1851 - 1860 krátkodobé zememeračské práce na Pohroní, v Gemeri a Turci 1860 - 1870 pôsobil v Banskej Štiavnici, kde vykonával komasačné práce 1870 - 1881 pracovník komorného panstva, Banská Bystrica

tvorba

Alegorické skladby: 1846 Svetský víťaz 1846 Povesti slovenské 1846 Báj na Dunaji 1847 K mladosti Poklad Tatier Obraz Slovenska Balady: Dva hroby Z vysokých javorov lístočky padajú Tajný šuhaj Práčka na Rimave Rimavín Žltá ľalia Ctibor Margita a Besná Lucijný stolček Vlastenecké a príležitostné básne: Vojenské piesne Duma nad Dunajom K holubici Ohlas na „Hlas z Martina“, 6. lipeň 1861 Ku dňu 6. júna (vítanie martinského memorandového zhromaždenia) 4. august 1863 (oslava vzniku Matice slovenskej) Nad mohylou J. Kollára Dumka na blahú pamäť Sládkovičovu Nad hrobom Sládkovičovým pri sadení lipy K hodom Slávy 12. január 1870 Vrahom vítal Memorandum, založenie MS, Kníhtlačiarenského učeného spolku, pozdravil Slovanský zjazd v Moskve, vyslovil rozhorčenie nad zatvorením slovenského gymnázia v Revúcej Skladby: 1846 Pieseň Jánošíkova 1858 Krížne cesty 1862 Smrť Jánošíkova o Alžbete Báthoryčke – ostala v rukopise námety ľudových piesní: 1846 Báj na Dunaji Báj Maginhradu Báj Turca Povesť bez konca ďalšie: Ohlas ukrajinskej dumky Krakoviaky Pochod juhoslovanský Ohlas srbskej piesne Čachtická pani

zdroj
Encyklopédia Slovenska, I. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1977; Encyklopédia spisovateľov Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984; Slovensko, Kultúra – I. časť, Obzor – Bratislava, 1979; Drahoslav Machala: Majstri slova, Perfekt 2002; spracovala Viola Tóthová
(c) Osobnosti.sk - všetky práva vyhradené. Reprodukovanie akýchkoľvek častí uvedených v tomto životopise na iné ako nekomerčné účely je možné len po predchádzajúcom súhlase realizátora projektu Osobnosti.sk.