o projekte  | kritériá  | partneri  | PROJEKTY  | kampane  | reklama  | pridajte osobnosť  | kontakt  
Národná agentúra ISSN pridelila portálu
www.osobnosti.sk
ISSN 1338-2403

 
Denne aktualizované.
Osobnosti.sk (online)
 
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk
4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
 
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
 
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
 
Pre mňa je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
 
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
 
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk

Tlačová konferencia k spusteniu internetového portálu Osobnosti.sk.


 
v menách všade 




A B C D E F G H I J K L M N O P P R S T U V W Z

 

.: NAPOSLEDY PRIDANÍ

Ján Čižmár
Ivan Baláž Kráľ
Viktor Hidvéghy ml.
Jozef Majerčík
Róbert Bezák
Ondrej Francisci
Pavel Kapusta


    . veda a vzdelanie
    . spoločnosť
    . politika
    . kultúra a umenie
    . šport
    . médiá
    . biznis




hotelyms.sk


24hod.sk - denník pre všetkých




 Oľga Chodáková / divadlo, film, TV

Oľga Chodáková

Oľga Chodáková
popredná slovenská choreografka a invenčná televízna režisérka

* 25.12.1920 Bratislava
14.08.1989 Bratislava
životopis

Oľga Chodáková bola popredná slovenská choreografka a invenčná televízna režisérka (dcéra vydavateľa Viktora Sekeya, neter spisovateľa Štefana Krčméryho, manželka legendárneho športového reprezentanta a populárneho lekára MUDr. Ivana Chodáka, matka televíznej a rozhlasovej režisérky, rozhlasovej redaktorky, dramatičky, autorky textov piesní Mgr. Art. Oľgy Janíkovej a predstaviteľa Slovenskej akadémie vied prof. Ing. Ivana Chodáka, DrSc.).

V rokoch 1951 – 1955 študovala choreografiu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Priekopníčka scénického ľudového tanca a folklóru.
Od roku 1946 umelecká vedúca a choreografka národopisného telesa, ktoré vystupovalo aj v zahraničí pod názvom Mladí Živeniari – Skupina Oľgy Chodákovej. Zakladateľská osobnosť súboru Lúčnica a do roku 1951 jeho umelecká vedúca a prvá choreografka.
V rokoch 1955 – 1958 umelecká vedúca a choreografka baletného súboru Novej scény (NS) v Bratislave.
V období 1959 – 1961 bola asistentkou réžie v Československej televízii, od 1. 1. 1962 do 31. 12. 1973 bola internou režisérkou Hlavnej redakcie hudobného vysielania Čs. televízie v Bratislave, potom pôsobila v slobodnom povolaní.


tvorba

Pre Lúčnicu vytvorila tanečné kompozície Cipovička (1948), Hronské kolo (1948), Veľký svadobný tanec (1948), Máje (1948), Šatkový tanec (1950) a iné. Externe pôsobila aj v súbore SĽUK, kde vytvorila najvýznamnejšiu choreografiu Lúčne spevy a tance – Tanec dievčat (1950) na hudbu Jána Cikkera. K okruhu jej blízkych spolupracovníkov patrili hudobní skladatelia Tibor Andrašovan a Bartolomej Urbanec.

Na scéne Slovenského národného divadla (SND) naštudovala tance do folklórneho pásma Rok na dedine (1948) v réžii Karola L. Zachara. Hosťovala v činohre NS v Bratislave – Dva dni v Chujave (premiéry 29. 6. 1950 a 2. 2. 1952), podľa literárnej predlohy Jonáša Záborského napísal Ľubomír Smrčok; v Opere SND – Juro Jánošík (premiéra 10. 11. 1954), autor hudby Ján Cikker; v Štátnom divadle Košice – Máje (1954), autor hudby Bartolomej Urbanec. Vytvorila aj početné choreografie operetných predstavení NS – napríklad Bábika (1956), autor hudby Edmond Audran; Hrnčiarsky bál (1956), autor hudby Gejza Dusík; Fialka z Montmartru (1956), autor hudby Emmerich Kálmán; Mlynárka z Granady (1958), autor hudby Julius Kalaš.

Bola autorkou a režisérkou 13-dielneho televízneho cyklu Človek tvorca krásy (1964 – 1965), v ktorom mapovala svetové výtvarné umenie od praveku až do 19. storočia. Tri samostatné časti boli venované slovenskému výtvarnému umeniu, slovenskej ľudovej architektúre a klenotnici ľudovej hudby. Okrem toho vytvorila portréty slovenských výtvarných umelcov – napríklad Janka Alexyho, Martina Benku, Jozefa Kollára, Vladimíra Kompánka, Petra Matejku, Fraňa Štefunka, Alexandra Trizuljaka a Jána Želibského.

Autorsky a režijne pripravila v rokoch 1969 – 1971 pozoruhodný 12-dielny dramatizovaný cyklus Slovensko v ľudových baladách, v ktorom originálnym spôsobom spojila folklórne prvky s ich moderným spracovaním. V projekte účinkovali významní herci – napríklad Leopold Haverl, Eva Kristínová, Jela Lukešová, Ida Rapaičová, Oľga Šalagová či Magda Vášáryová. Hudbu ku všetkým častiam skomponoval Bartolomej Urbanec a choreografom bol Boris Slovák. Konkrétne išlo o tituly – Coky, coky, panské šteňa; Vyletela holubička; Janíčko susedov, Pásol Janko kravy a Anička pávy; Kdeže si bola, Anička moja; A tam hore, v Čiernej hore; Zomrem, mamko, zomrem; Slniečko sa níži; Ten prešporský mýtnik; Išlo dievča po vodu; V mestečku vo Sliezsku. S dramaturgičkou Gabrielou Vyskočilovou pripravila televíznu podobu literárnej predlohy Márie Rázusovej-Martákovej Junácka Pasovačka.

Bola neúnavnou propagátorkou ľudovej tvorby v televíznych cykloch Ide pieseň okolo; Takúže mi hraj, Na ľudovú nôtu a podobne. V roku 1971 získala prémiu za Profil hudobného skladateľa Mikuláša Schneidera-Trnavského.
Venovala sa aj televíznemu stvárneniu modernej populárnej hudby – napríklad Malá hitparáda. V spolupráci s dramaturgom Jánom Pitoňákom koncepčne a režijne vytvorila nezabudnuteľný cyklus pre deti Matelko, na ktorom sa popri Kriste Bendovej, Jarmile Štítnickej a Hane Ponickej podieľala aj autorsky. Hudbu k zvučke Matelka skomponoval Milan Dubovský.
V kultovom filme režiséra Dušana Hanáka 322 herecky stvárnila postavu vrchnej sestry.

doplňte alebo opravte informácie doplňte linky

Zdroj: Encyklopédia Beliana, Vydavateľstvo SAV 2010


Verzia pre tlač
       

  Dnes je 14.12.2024

  Narodeniny/výročie  
  14.12.  Karel Laštovka
  14.12.  Rudolf Tkáčik
  15.12.  Dobroslav Orel
  15.12.  Martin Škrtel
  16.12.  Štefan Čambal
  16.12.  Stanislav Šesták
  16.12.  Ján Smrek
  16.12.  Jozef Majerčík

  Dnes má meniny
  Branislava/Bronislava

  Zajtra má meniny
  Ivica



    za december 2024


   pozrite si poradie TOP 51
   rebríček je zostavený podľa    návštevnosti osobností


  2303

  osobností
  v databáze portálu


KTO je KTO?
a
KTO bol KTO?
na Slovensku


 

(c) 2004 - 2010 Občianske združenie Osobnosti.sk | Powered and designed by NWS