Narodil sa 8. 12. 1919 v Kalinove na strednom Slovensku. V roku 1938 maturoval na Gymnáziu v Lučenci, kde sa stretol s akademickým maliarom Františkom Gyurkovitsom. Tu robil kópie Murilla a ostatných predstaviteľov moderny dvadsiateho storočia. Pod vedením Gyurkovitsa robil svoje prvé maliarske pokusy v maľovaní krajiny inšpirované prekrásnymi meandrami rieky Ipeľ. Profesionálne vzdelanie získal na Akadémii výtvarného umenia v Prahe.

Od roku 1950 pôsobil v Bratislave, najprv ako pedagóg na Vysokej škole výtvarného umenia, kde sa zoznámil s Kvetou Gandlovou, jeho manželkou, a neskôr ako slobodný umelec na voľnej nohe.
Ladislav Gandl sa programovo venoval monumentálnej tvorbe v architektúre, ktorú okrem Slovenska je možné nájsť vo viacerých krajinách.
V šesťdesiatych rokoch minulého storočia bol vedúcou osobnosťou slovenskej monumentálnej tvorby. Jeho výtvarný názor postupne vyzrieval v dielach: zgrafitto na základnej škole v Trenčíne (1955), nástenná maľba v Univerzitnej knižnici v Bratislave (1957), štukolustro v nemocnici v Bojniciach (1961), betónový reliéf v areáli Slovenskej akadémie vied (1972), mozaiková fontána v Bratislave (1978) a mnohé ďalšie.
Medzi jeho najvýznamnejšie monumentálne diela patrí sklená mozaika s tečúcou vodou po jej povrchu – Nádeje ľudstva v Akadémii moderného umenia v japonskom Tokiu (1969), mozaika Slovanská epopea na Bratislavskom hrade v reprezentačných priestoroch Slovenskej vlády (1968) alebo monumentálna nástropná maľba Oslava ľudského umu v aule Maxima Slovenskej technickej univerzity (1964) s výmerou 300 m2.
Autorova komorná tvorba bola organickou súčasťou jeho diela a často experimentálnou prípravou na monumentálnu tvorbu. Častým motívom boli zátišia s fľašami, ktoré boli symbolmi ľudských osudov a ich tragiky. Podobné boli jeho motívy cirkusových postáv, komponované v klasickej kompozícii komorného zátišia. Cirkusové postavy symbolizovali osudy vtedajších spoločenských vládcov zneužívajúcich svoju moc na ovplyvňovanie života bežného človeka. Osud autora z obdobia „normalizácie“ v sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa takto v symboloch zvečnil v jeho tvorbe.
Radostnú atmosféru a oslavu lásky a šťastia je možné nájsť v jeho cykle obrazov spomienok na mladosť a rodný kraj. Tu autor používal výrazné teplé farebné kompozície v návratoch do slnkom prehriatych lúk, plných tepla, svetla a tieňov, radostnej nálady, nežných detských vnemov, preplnených jasnými farbami pohody. Svedčia o tom obrazy: Moje Kalinovo, Kytica kalinovským ženám, Svadba a mnohé ďalšie.
Ladislav Gandl zomrel 29. 12. 1992 v Bratislave.
Za svoju tvorbu obdržal titul „zaslúžilý umelec“ (1970) a viacero cien a štátnych vyznamenaní vrátane toho najvyššieho za autorské dielo – Laureát štátnej ceny (1969). Svoju tvorbu vystavoval na desiatkach kolektívnych a samostatných výstavách po celom svete.