Narodil sa 4. 4. 1899 v Gbeloch na Záhorí. Študoval na gymnáziu v Nitre, Skalici a Trnave. Medicínu začal študovať na Karlovej univerzite v Prahe a v roku 1921 prestúpil na Lekársku fakultu Univerzity Komenského do Bratislavy. Spomedzi prvých absolventov LF UK sa vyčlenili talentovaní mladí lekári, ktorí pod vedením zakladateľskej skupiny českých profesorov zväčša ako ich asistenti v jednotlivých ústavoch a na klinikách vyrástli na osobnosti schopné budovať modernú slovenskú medicínu. Viacerí študovali v Budapešti, Prahe či na iných fakultách, ale štúdium dokončili v Bratislave. V roku 1924 bol promovaný. Ako asistent profesora Spilku viac ako rok pôsobil na Ústave pre patologickú anatómiu, histológiu a bakterológiu LF UK. Miesto asistenta na Chirurgickej klinike profesora Kostlivého získal 1. decembra 1925. Spočiatku pracoval v histologickom laboratóriu a neskôr ako výkonný chirurg.
Po štvorročnom pôsobení na Chirurgickej klinike bol profesorom Kostlivým vyslaný na študijný pobyt do USA, kde získal cenné skúsenosti.
Dekrétom zo dňa 21. 12. 1931 bol MUDr. Konštantín Čársky ako 32 ročný menovaný za docenta chirurgie.
V júli 1936 sa oženil s dcérou profesora Kostlivého Ľudmilou, s ktorou mal päť detí - jednu dcéru a štyroch synov. Syn Stanislav išiel v otcových šľapajách a stal sa profesorom chirurgie.
Dňa 5. mája 1939 bol menovaný riadnym profesorom chirurgickej propedeutiky a ortopédie a súčasne bol menovaný do funkcie prednostu Klinickej chirurgickej propedeutiky a ortopédie, ktorú zastával do roku 1941. Oficiálne bol menovaný prednostom Chirurgickej kliniky a vedúcim Katedry chirurgie LF SU (neskôr LF UK) v roku 1942. I. chirurgickú kliniku v Bratislave viedol 29 rokov.
Zaujímavo prednášal, svoje prednášky spestroval demonštráciami pacientov alebo priamo operáciami pacientov v posluchárni. Bol posledným prednostom kliniky, ktorý operoval pred medikmi v posluchárni. Bol členom Svetovej chirurgickej spoločnosti, predsedom Československej chirurgickej spoločnosti. Mal veľmi rád hory a vodu, bol vášnivý poľovník. Bol predsedom Zväzu československých horolezcov a predsedom kanoistického klubu Tatran Karlova Ves.
Vedecká činnosť profesora Čárskeho bola mimoriadne plodná. Spočiatku uverejňoval práce prevážne kazuistického charakteru zo septickej chirurgie. Jeho habilitačnú prácu Lokálna liečba chirurgických infekcií poznali aj v zahraničí. Stal sa u nás priekopníkom v septickej chirurgii. Venoval sa aj plastickej chirurgii. Známa je práca Tubulizovaný lalok v plastickej chirurgii (1947). Dielom Osobnosť a dielo prof. Stanislava Kostlivého (1947) vzdal hold svojmu predchodcovi. Vzťahy medzi lekármi a pacientmi zhrnul v knihe O chorobách a lekároch (1944). Celkom publikoval 59 odborných vedeckých prác, z ktorých mnohé majú priekopnícky charakter.
Rozhlasové prednášky profesora Čárskeho vyšli v roku 1944 aj knižne. Od roku 1948 viedol neobyčajne pútavo pravidelnú Lekársku poradňu. Bol dôstojným pokračovateľom chirurgickej školy profesora Kostlivého. Obohatil ju o niektoré moderné trendy natoľko, že môžeme hovoriť aj o škole profesora Čárskeho.
Do dôchodku odišiel v roku 1971. Ako dôchodca sa plne venoval zdravotníckej osvete hlavne v novinách, časopisoch, rozhlase a televízii.
Zomrel 23. mája 1987 v Bratislave. Jeho pozostatky sú uložené na novom cintoríne v jeho rodných Gbeloch.