S fotografiou sa zoznámil v roku 1971 na turistických túrach. Vážnejšie sa s ňou začal zaoberať v roku 1972 a vážne v roku 1973, kedy s cyklom Variácie na mesačnú tému dosiahol jeho prvý väčší úspech – víťazstvo v okresnej súťaži, ktoré tento jeho úspešný cyklus zavŕšil v roku 1982 na medzinárodnom salóne Puyalup Washington Northwest International Exhibition of Photography – USA, kde získal cenu Výber poroty, ktorú dostali fotografie s maximálnym počtom bodov u všetkých porotcov.
V sedemdesiatich rokoch sa aktívne venoval vysokohorskej turistike ako cvičiteľ I. triedy. V rámci vysokohorskej turistiky vznikli ďalšie úspešné fotografie Písané hmlou na skaly, ktoré v roku 1978 dostali cenu, bez určenia poradia v renomovanej súťaži fotografie s vysokohorskou tematikou Štít Viléma Heckela v Liberci.
Rok predtým, v roku 1977, získali fotografie ľudí a holubov z Krakova, s názvom Pozdrav Picassovi prvú cenu v Národnej súťaži ZSF. Prvú cenu, v tej istej súťaži získal aj v roku 1993 za fotografie z cyklu Sny o stromoch, ale pod iným názvom, ktoré už boli farebné. Fotografie z tohoto cyklu boli úspešné aj na Fotofóre v roku 1989, keď pod názvom Jeseň a Spomienky na jeseň získal Cenu ZSF.
Spomenuté čiernobiele fotografie znamenali množstvo hodín strávených v tmavej komore. Hoci začínal vo veku 33 rokov snažil sa maximálnou rýchlosťou dohnať zameškané. Od roku 1983 sa začal zaujímať aj o farebnú fotografiu a prvý úspech vo farebnej fotografii dosiahol v roku 1984 na celoštátnej súťaži AMFO a DIAFOTO v Martine, v kategórii farbená fotografia získal tretiu cenu za fotografiu Predjarie.
Zlom v jeho živote a teda aj v živote fotografickom, znamenala prvá náhla cievna mozgová príhoda v roku 1986, ktorá postihla pravú hornú aj pravú dolnú končatinu. Na sedem mesiacov bol vyradený z normálneho života, ale po sedemmesačnej intenzívnej rehabilitácii, sa vrátil na svoje pôvodné pracovné miesto a pokračoval ďalej vo svojej fotografickej činnosti v umeleckej fotografii. Jeho ďalšia fotografická činnosť už bola výlučne v oblasti farebnej fotografie.
V roku 1988 v rámci liečebného pobytu v kúpeľoch Bojnice začal vznikať dlhodobý cyklus Sny o stromoch, na ktorom pracuje ešte aj dnes. Tento cyklus je a určite aj zostane jeho srdcovou záležitosťou, o čom svedčia aj ocenenia získané na Medzinárodnom salóne STROM v Ružomberku : v roku 1990 prvá cena zlatá medaila STROM, v roku 1993 Cena ZSF, v roku 1994 Cena primátora mesta Ružomberok, v roku 2000 bronzová medaila FIAP a v roku 2001 Medaila STROM bez určenia poradia. Sny o stromoch, pod názvom Nostalgia, získali prvú cenu aj v kategórii farebnej fotografie na celoštátnej súťaži AMFO a DIAFOTO v roku 1990. V tej istej súťaži získal prvú cenu v kategórii farba aj v roku 1996 za fotografie z dovolenky v Taliansku. V rámci dovolenky a služobných ciest sa našiel vždy čas aj na fotografovanie. V roku 1996 na Medzinárodnom salóne umeleckej fotografie FOTOFÓRUM RUŽOMBEROK získal za fotografie Burano 1995 – Impresia 1 až 4, v kategórii farba najvyššie ocenenie Plaketu FOTOFÓRA. Práve v tomto roku, z finančných dôvodov, nebola uhradená patronácia Medzinárodnej federácie umeleckej fotografie FIAP. To bolo vlastne príčinou, že mu nemohla byť udelená zlatá medaila FIAP.
V roku 1997 ho postihli, krátko za sebou dve náhle cievne mozgové príhody, ktoré zasiahli všetky štyri končatiny a ostal imobilný s diagnózou kvadruparéza.
Hoci nedokáže v ruke udržať fotoaparát, má veľkú túžbu pokračovať ďalej v umeleckej fotografii aj po ťažkom zdravotnom postihnutí, ale tak, aby neklesla úroveň jeho fotografií. Musel častejšie a dlhšie rozmýšľať, kým prišiel na to, ako túto svoju veľkú túžbu realizovať. Pomocníkom pri jej realizácii sa stal počítač a jeho najbližší. Využíva negatívy a diapozitívy zo svojho archívu a spracovaním na počítači z nich vyrába, pomocou rôznych efektov, nové umelecké fotografie, ktoré využíva pri realizácii jeho autorských výstav alebo pri ich zasielaní na medzinárodné salóny umeleckej fotografie.
Že svoju túžbu premenil na skutočnosť, o tom svedčia fakty.
V roku 2001 mu bol udelený titul AFIAP Medzinárodnou federáciou umeleckej fotografie FIAP, ako prvému slovenskému fotografovi po 25 rokoch. Usporiadal 44 autorských výstav, z toho 11 v zahraničí,: tri v ČR – Českej Kamenici, Karvinej, Jablunkove, tri v Rakúsku – dve v Lienzi, jednu v Linzi, päť v Poľsku, v Krakove, Przemysli, Varšave, Powsine a Bialsku-Bialej.
Po ťažkom zdravotnom postihnutí usporiadal už 37 autorských výstav - v Linzi, Námestove, Dudinciach, Košiciach, Žiline, Sliači, Liptovskom Mikuláši, Považskej Bystrici, Bratislave, Krakove, Ružomberku, Lienzi a znova v Košiciach, Ružomberku, Námestove, Bratislave, Žiline, Ružomberku, znova ďalšia výstava v Ružomberku, potom vo Vrútkach, Bardejove, Žiline, Przemysli, Varšave. Powsine, Bialsku-Bialej, Jablunkove, Nitre, Zlíne, Ružomberku, znova v Nitre, Martine, Liptovskom Mikuláši a Bardejove, Žiline, Krosne a Piešťanoch.
Pretože do ťažkého zdravotného postihnutia uskutočnil už 12 výstav : dvakrát Ružomberok, dvakrát Dolný Kubín, dvakrát Košice, Liptovský Mikuláš, Považská Bystrica, Námestovo, Česká Skalice, Karviná a Lienz, bude nasledujúca výstava, v novembri, v Ružomberku, už jubilejnou, päťdesiatou.
Vystavoval na salónoch umeleckej fotografie v Rakúsku, Španielsku, Taliansku, Juhoslávii, Andorre, Grécku, Brazílii, USA, Čine, Chorvátsku. Škótsku a Katare. Za zmienku stoja aj jeho účasti v kolekciách Slovenského národného centra FIAP na medzinárodných súťažiach, ktoré bolo premenovaného na Slovenské centrum fotografického umenia.
Tieto kolekcie reprezentovali slovenskú fotografiu v nasledujúcich súťažiach
13. NATURE BIENNIAL CROATIA - umiestnenie na 7. mieste s diplomom FIAP z 26. hodnotených
BLACK & WHITE BIENIAL FIAP CHINA - umiestnenie na 12 mieste zo 47 hodnotených
15. TRIERENBERG SUPER CIRCUIT v Rakúsku – v kategórii Color Print, jedna zo zlatých medailí. V tej istej súťaži v roku 2007 aj v roku 2008 kolekcia Slovenského národného centra FIAP s jeho fotografiami, opäť získala jednu zo zlatých medailí.
V rámci kolekcií Slovenského centra fotografického umenia mal prijaté fotografie, v rokoch 2006 a 2007, na významnú celosvetovú súťaž AL THANI v Katare.
Je členom Fotoklubu pri Liptovskom múzeu v Ružomberku, členom Zväzu slovenských fotografov (ZSF) a už tridsať rokov, nositeľom ním udeľovaných titulov. AZSF (autor) a MZSF (majster), ako aj pamätnej Petzvalovej medaily a najvyššieho vyznamenania ZSF – Zlatého odznaku.
Významný medzinárodný úspech v oblasti umeleckej fotografie dosiahol v roku 2002 keď spoločne so Štefanom Ižom, predsedom Fotoklubu Pri Liptovskom múzeu v Ružomberku, na medzinárodnom salóne Interfotoklub Vsetín, ktorý je pod patronáciou FIAP, ako fotoskupina Experiment, získali Gran Prix mesta Vsetín, hlavnú cenu v medzinárodnej súťaži umeleckej fotografie fotoklubov.
Podľa jeho vlastných slov, pre neho ako zdravotne ťažko postihnutého, bezvládneho človeka, má získanie Grand Prix neoceniteľnú hodnotu, ktorú nedokáže vyjadriť slovami, pretože dokázal rovnocenne súťažiť so zdravými fotografmi z celého sveta a spoločne s priateľom Štefanom Ižom v tejto súťaži fotoklubov aj zvíťaziť. Jeho fyzické, ale hlavne psychické batérie sa znova dobili a tak začal pracovať s maximálnym úsilím na realizácii ďalších autorských výstav.
V roku 2003, po výstavách v Galérii FOKUS - v Bratislave a v galérii Śródmjeskeho ośrodku kultury v Krakove, rok zakončil výstavami vo veľkej sále Liptovského múzea v Ružomberku, na ktorej predstavil výber z jeho tvorby od vážnejších začiatkov v roku 1973 až po súčasnosť a výstavou v Rakúsku, v meste Lienz nachádzajúcom sa v regióne Osttirol, v rámci osláv 50. výročia vzniku miestneho fotoklubu SPARKASE LIENZ, nazvaných LIENZER FOTOMEILE 2003, kde vystavoval ako jediný zahraničný autor.
V roku 2004 sa venoval príprave osláv 80.výročia založenia fotoklubu v Ružomberku, ktorý je druhým najstarším na Slovensku. Súčasne v roku 2004 zaslal svoje fotografie na viaceré súťaže umeleckej fotografie na ktorých získal viaceré ocenenia. Na medzinárodných salónoch Strom Ružomberok a Doprava Žilina získal čestné uznanie FIAP a na 29.výstave umeleckej fotografie členov ZSF získal striebornú medailu. Čestné uznanie FIAP získal aj na salóne STROM v roku 2007.
V roku 2004 usporiadal jedinú autorskú výstavu v Galérii Nova v Košiciach.
Pretože má veľa plánov, má stále na čom pracovať, samozrejme vždy s pomocou najbližších a počítača tempom, ktoré je schopný zvládnuť. Pracuje hlavne na realizácii svojich ďalších fotografických plánov.
V roku 2005 mal autorské výstavy v Dome kultúry v Námestove, v Galérii architektúry SAS v Bratislave a vo Fotogalérii Gama v Žiline.
Rok 2006 patrí medzi najúspešnejšie v jeho, vyše tridsaťročnej fotografickej činnosti. Zahájil ho výstavou v Galérii Ľudovíta Fullu v Ružomberku, na ktorej vystavil 132 fotografií pod názvom Sny o zemi a vesmíre. Výber fotografií z tejto výstavy vystavoval o mesiac neskôr v Minigalérii Liptovského múzea v Ružomberku a na Mestskom úrade vo Vrútkach. Jubilejná dvadsiata výstava po ťažkom zdravotnom postihnutí bola otvorená koncom júna 2006 v Bardejove. Po nadviazaní kontaktov so Slowackim Instytutom vo Varšave nasledovala v septembri výstava s názvom Sny o zemi a vesmíre v poľskom meste Przemysl, ktoré je centrom Podkarpatského vojvodstva. Výstava bola súčasťou medzinárodného kultúrneho festivalu Galícia 2006. V októbri bola výstava reprízovaná v Slowackom Instytute vo Varšave, v novembri, rozdelená na dve časti, na dvoch ďaľších miestach vo Varšave a vo februári 2007 v Powsine.
V júlovom čísle 7/2006 slovenského fotografického mesačníka FOTOTIP a v októbrovom čísle 10/2006 českého mesačníka PHOTOART boli uverejnené jeho portfóliá.
V septembri 2006 došlo ku významnej udalosti v jeho živote, pretože mu bola udelená Cena žilinského samosprávneho kraja za fotografiu. V súvislosti s touto udalosťou vystavoval v Galérii Žilinského samosprávneho kraja.
V marci roku 2007 vystavoval v Dome kultúry v Bialsku - Bialej a na radnici v Jablunkove. V roku 2007 ďalej vystavoval v Zlíne, v Nitre, pri príležitosti Výročnej členskej konferencie a celoslovenského seminára Republikovej špecifickej organizácie SZTP ťažko telesne postihnutých a vozíčkárov dňa 18. 8., v Minigalérii Liptovského múzea v Ružomberku a na záver roku vo vestibule Mestského úradu v Nitre.
V DIGIRevue 10/2007 vyšlo jeho portfólio v rade slovenských držiteľov titulu AFIAP, pri príležitosti svetového kongresu FIAP, ktorý bol 22,-27. augusta 2008 na Slovensku v Žiline, Bratislave a Ružomberku.
Na rok 2008 pripadá nielen svetový kongres FIAP na Slovensku, ale aj 40 výročie vzniku ZSF a 70 výročie narodenia Miroslava Chebena.
Po výstave v Kultúrnom centre v Martine, realizoval výstavy v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši, v Hornošarišskom osvetovom stredisku v Bardejove, ktorá mala reprízu v poľskom Krosne, v Považskej galérii umenia v Žiline a vestibule kina Fontána v Piešťanoch ako úvodná akcia filmového festivalu Astrofilm Piešťany 2008. Vyvrcholením výstavných aktivít v roku 2008, pri príležitosti jeho sedemdesiatich narodenín, bude výstava v rodnom meste Ružomberok, vo výstavnej sále Liptovského múzea, a bude jubilejnou päťdesiatou. Na nej vystaví približne 300 fotografií zo svojej.
Okrem činnosti jednotlivca uvedenej v bilancii sa aktívne zapája do činnosti ZSF a činnosti fotoklubu pri Liptovskom múzeu v Ružomberku.
|
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
