1916 – 1917 dievčenská škola, Opava
1920 kurz na sociálnej škole

Ružena Hájková, rod. Houdeková pochádzala z Ružomberku, kde sa narodila v roku 1900.
Po štúdiu na penzionátnej dievčenskej škole v Opave, absolvovala v roku 1920 kurz na sociálnej škole. Okrem toho sa vzdelávala v oblasti cudzích jazykov, študovala tiež hru na klavíri a spev v Prahe.
V rokoch 1915 – 1916 bola úradníčkou Slovenskej banky v Ružomberku a od roku 1917 pomáhala viesť rodinný obchod. V roku 1930 odišla s rodinou do Prahy a odtiaľ do Belehradu. V roku 1938 žila v Haagu, v roku 1939 v Londýne a od mája toho istého roku v Sidi-bel-Abbés v Alžírsku. Tu rovnako pobudla len krátke obdobie, už v septembri odišla do Agde vo Francúzsku, aby sa po jeho kapitulácii vrátila opäť do Anglicka, tento krát do Readingu. Tu pôsobila v dobrovoľnej ženskej organizácii WVS.
Od roku 1941 bola externou slovenskou hlásateľkou československého vysielania BBC a od marca 1943 pôsobila v rozhlase ako interná hlásateľka. vysielania československej vlády v Londýne. Do Prahy sa vrátila v júli 1945 a do roku 1950 bola hlásateľkou v Českom rozhlase. Po päťročnom období sa zamestnala ako úradníčka v Štátnej banke československej, neskôr pracovala na oddelení finančného dohľadu podniku Ústredný likvidátor peňěžných ústavov a podnikov v Prahe, kde od roku 1958 žila na dôchodku. V roku 1983 sa presťahovala do Bratislavy.

Ružena Hájková už od mladosti vyvíjala rozsiahlu národnú a kultúrnu činnosť, propagovala česko-slovenskú vzájomnosť a v období prvej svetovej vojny sa zapojila do odbojovej činnosti. V máji 1918 bola účastníčkou slovenskej výpravy na jubilejných slávnostiach Národného divadla v Prahe, ktoré viedol P. O. Hviezdoslav, kvôli čomu bola po návrate obvinená z velezrady a vyšetrovaná.
Po roku 1918 pracovala v miestnom odbore Československého Červeného kríža, v roku 1922 viedla samostatný dievčenský oddiel Skautu v Ružomberku, pôsobila v miestnom odbore Živeny a bola tiež členkou Matice slovenskej a Muzeálnej slovenskej spoločnosti.
Ako ochotnícka herečka a speváčka patrila k popredným osobnostiam ružomberského ochotníckeho divadla. Významné bolo jej pôsobenie v Občianskej besede, dramatickom krúžku telovýchovnej jednoty Sokol a v Živene. Spolkovej a charitatívnej činnosti sa venovala aj v emigrácii po roku 1939. Bola spoluzakladateľkou a predsedníčkou pobočky Československého Červeného kríža v Agde, kde sa zamerala najmä na organizovanie pomoci utečencom z Československa. S Československým Červeným krížom spolupracovala aj v Anglicku, zapojila sa do aktivít Československej národnej pomoci a organizácie YWCA.