Herec Ernest Šmigura sa narodil v roku 1930.
V začiatkoch svojej hereckej kariéry bol šesť rokov (1950 - 1956) členom Dedinského divadla, v rokoch 1956 - 1960 sa stal členom pomocného súboru Činohry SND v Bratislave. Od roku 1960 až do svojej smrti pôsobil v nitrianskom Divadle Andreja Bagara.
Z početných postáv jeho bohatého repertoáru si diváci dodnes pamätajú na Paľa (U nás taká obyčaj, 1960), Jána Mikeša (Hosť, 1961), Zdenka Repu (Svadba sobášneho podvodníka, 1962), Elie Cardinala (Idiotka, 1964), Mateja (Strakonický gajdoš, 1964), Lusiho (Pohľad z mosta, 1965), Marzia (Nemý rytier, 1967), Dr. Ferriniho (Tridsať sekúnd lásky, 1968), Szerényia (Smrť Ďurka Langsfelda, 1969), Georgea (Človek, ktorý videl smrť, 1970), Roberta d´Ambrieux (Veno pre Lauru, 1971), Sceledrusa (Chvastúň, 1971), Dr. Kondova (Milionár, 1971), Milonova (Les, 1971), Veliteľa (Aristokrati, 1972), Zajaca (Zurabája, 1973), Kosťu (Deň oddychu, 1974), Maňa (Pred brieždením, 1975), Brighellu (Klamár, 1975), Saharu (Pohľadnica z Benátok, 1976), Katúňa (Surovô drevo, 1977), Bobloňa (Oko za oko, 1977), Polgára (Pomocník, 1979), Kaminskasa (Heš, zubatá, heš!, 1983), Chuzu (Herodes a Herodias, 1983), Trénera Viktora (Libero, 1984), Trebica (Knieža, 1985), Trebatického (Proso, 1986).
V posledných rokoch ho mohli návštevníci divadla vidieť v postavách Muž (Krysiar, 1993), Muf Potter (Tom Sawyer, 1997), Fotograf (1 + 1 = 3, 1997), Nachum (Fidlikant na streche, 1998), Vasilis (Grék Zorba 2001), Elegantný major (Rodina Tótovcov, 2001), Šamrajev (Čajka, 2001), Poštár (Príbehy obyčajného šialenstva, 2002), Perašín (Mariša, 2003), Pirát (Peter Pan, 2004), Pierot (Svätenie jari, 2005), Školník (Šoumeni, 2006), Jack (Búrlivé výšiny, 2006).
Ernest Šmigura vytvoril aj množstvo menších postáv v televíznych inscenáciách a rozprávkach. Z filmovej tvorby si najviac cenil dominantnú postavu z filmu Eduarda Grečnera Jaškov sen .
|
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
