„Základnou otázkou našej budúcnosti je: či pôjdeme bez výhrad a do dôsledkov za slovenskú myšlienku, alebo nie. Na tejto otázke sa zvrtnú všetky naše úsilia.“

Stredná poľnohospodárska škola v Košiciach

V roku 1937 odišiel so starším bratom do Kanady. Pracoval na farme v Port Perry a pokračoval v štúdiu. V rokoch 1941 - 1942 slúžil v kanadskej armáde a po prepustení (zo zdravotných dôvodov) začal pracovať v priemyselnom kombináte General Motors v Oshawe. Stal sa členom Kanadskej Slovenskej ligy a začas aj redaktorom mesačníka Slovenský hlas. Vedel, že účinná národná a politická práca potrebuje pevné existenčné základy. Od roku 1945 zameral pozornosť na podnikateľské možnosti v baníckom priemysle a pohotovým pohybom finančných prostriedkov vytvoril „impozantný komplex banícko-priemyselných akciových spoločností, ktorých kapitálová hodnota sa v polovici 60. rokov odhadovala na 70 miliárd dolárov“ (Literárny almanach Slováka v Amerike, 1967). Z chudobného východoslovenského chlapca sa stal najvplyvnejšou osobnosťou kanadského priemyslu, najmä ako výkonný riaditeľ a predseda správne rady spoločnosti Denison Mines Limited, ktorá vlastnila najväčšie uránové bane na svete. Právnym poradcom Štefana B. Romana bol neskorší prezident USA R. Nixon.

Vo svojom administratívnom centre na King Street West v Toronte sa obklopil významnými predstaviteľmi slovenskej exilovej literatúry, kultúry a vedy. Bol predsedom Kanadskej rady ľudového umenia, Združenia etnickej tlače, početných spoločností, spolkov a korporácií. Vyvrcholením jeho aktivity bolo utvorenie Svetového kongresu Slovákov (1970), v ktorom až do svojej predčasnej smrti zastával funkciu predsedu. Veľké zásluhy si získal popularizáciou cyrilometodského duchovného odkazu. V roku 1 100. výročia príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na Veľkú Moravu inicioval v Toronte medzinárodnú konferenciu, na ktorej sa zúčastnili vplyvné cirkevné a svetské osobnosti. Konferencia a oslavy pokračovali v Európe a vyvrcholili založením Slovenského ústavu sv. Cyrila a sv. Metoda v Ríme. V tom istom roku (1963) bol vo Vatikáne vyznamenaný Radom sv. Gregora. Bol aj nositeľom ďalších významných vyznamenaní, ocenení a čestných doktorátov. Duchovný a hmotný zmysel jeho celoživotnej práce najvýraznejšie symbolizuje monumentálna Katedrála Premenenia Pána, ktorú dal postaviť na svojom pozemku v Unionville podľa vzoru gréckokatolíckeho kostola v rodnom Veľkom Ruskove.

Spoločne s Eugenom Loblom napísal The Responsible Society (New York 1977). Kniha vyšla aj v slovenčine pod názvom Zodpovedná spoločnosť (Toronto 1983). Rad ďalších plánov mu prekazila náhla smrť – pochovaný je v Unionville (Kanada). Roku 1990 mu udelili in memoriam Slovenskú národnú cenu.
V roku 1995 mu udelil prezident Slovenskej republiky - M. Kováč, najvyššie štátne vyznamenanie, Rad Bieleho dvojkríža I. triedy in memoriam.