Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Pochádzal z chudobnej tkáčskej rodiny, ktorá sa do Pezinka prisťahovala z Mladej Boleslavi, pretože tu bola prenasledovaná pre svoje náboženské presvedčenie. Najprv sa učil za tkáča v otcovej dielni v Pezinku, ako pätnásťročný chlapec odišiel do Holíča. V rokoch 1683 – 85 bol učňom švajčiarskeho maliara Benedikta Clausa vo Viedni.
Potom pôsobil v Benátkach a neskôr v Ríme ako kopista a súčasne sa zdokonaľoval v maliarskom umení na rímskej akadémii s podporou Matthiasa Füessliho a poľského kniežaťa Alexandra B. Sobieskeho. Okolo roku 1700 sa osamostatnil a mal vlastný ateliér. V Taliansku žil 22 rokov, no o jeho pôsobení tu sa vie pomerne málo.
Do Viedne sa vrátil na pozvanie grófa Lichtensteina v roku 1709. Švajčiar J. C. Fussli, súčasník maliara a autor jeho biografie, ho spomína ako protestanta, pomerne izolovaného v katolíckom milieu Viedne. Maľoval podobizne bohatej šľachty, kráľov a cisárov. V roku 1711 bol maľovať v Karlových Varoch portrét ruského cára Petra Veľkého na jeho žiadosť, v Drážďanoch zase saského kurfista a poľského kráľa Augusta III. a tiež v Prahe niekoľko portrétov Wussinovej rodiny.
So Slovenskom obnovil kontakty pravdepodobne v r. 1715-20, keď vznikli obrazy so slovenskými námetmi, zaznamenané Jánom Kollárom. Namaľoval portrét Mateja Bela, slovenských pastierov pri ohni a svoju matku v západoslovenskom kroji.
Ponúkané miesto dvorného maliara vo Viedni neprijal a pred rekatolizačným tlakom odišiel do Norimbergu. Tu vyvíjal intenzívnu činnosť, maľoval významné osobnosti mesta a okolia, ctený a obklopený žiakmi, rytcami. Kupeckého diela sa nachádzajú v mnohých svetových galériách, v Paríži, Ríme, Miláne, Viedni, Norimbergu, Drážďanoch, Moskve, Leningrade, Budapešti a i.
Zomrel v Norimbergu a tam je aj pochovaný vedľa svojho milovaného syna, ktorý zomrel vo veku 17 rokov. Ulica, na ktorej v Pezinku dodnes stojí Kupeckého rodný dom, je pomenovaná podľa neho.
tvorba
Kupecký patrí medzi najvýznamnejších tvorcov stredoeurópskeho baroka. Vytvoril vyše 400 obrazov, z ktorých sú mnohé nezvestné. Hodnotu a závažnosť jeho obrazov dokumentuje aj 258 rytín, vyhotovených podľa nich. Dnes ich zostalo v svetových galériách iba 160.
Orientoval sa prevažne na portrétnu maľbu. Dokázal vynikajúco syntetizovať vplyvy z talianskeho prostredia, kde poznal umenie G. Reniho, G. Guercina, A. Correggia s caravaggiovským realizmom, holandskou žánrovou maľbou a dvorsky orientovanou portrétnou tvorbou v duchu H. Rigauda, M. Largilliéra a A. van Dycka. Patrí k vynikajúcim zobrazovateľom ľudskej osobnosti a jej duševných hnutí v psychologizujúcom portréte.
Najmenej je známa umelecké tvorba Kupeckého z dlhoročného talianskeho pobytu. Jediné zaručené autentické dielo na Slovensku je Portrét muža (autoportrét) z r. 1690, dodatočne označený r. 1709. Nachádza sa v zbierkach SNG v Bratislave. Z viedenského obdobia pochádzajú portréty cisárov Jozefa I. a Karola VI., princa Eugena Savojského, ruského cára Petra I. Veľkého, ktorého spodobnil v Karlových Varoch. Bohaté dielo z tohto obdobia obsahuje aj portréty jeho rodiny, priateľov a autoportréty, ktorých poznáme 17. V tom čase vznikla podobizeň slovenského učenca, historika Mateja Bela, známa vo viacerých variantoch.
Poslednú etapu života v Norimbergu, kde bol uznávaným umelcom s početnými žiakmi a nasledovateľmi, vyplnil prácou na mnohých portrétnych objednávkach. Ešte počas umelcovho života sa popularizovalo jeho dielo prostredníctvom grafických listov, vyhotovených podľa obrazov.
Jeho obrazy sú v mnohých štátnych i privátnych umeleckých zbierkach – v Anglicku, Dánsku, Čechách, Francúzsku, Maďarsku, Nemecku, Poľsku, Rakúsku, Rumunsku, Rusku, na Slovensku, vo Švajčiarsku a v Taliansku.
Je hrdinom životopisných románov Ľ. Zúbka Ján Kupecký (1938) a Farebný sen (1965).