Vyštudoval VŠMU v Bratislave (odbor Divadelná réžia u Miloša Pietora).

Roman Polák po absolvovaní školy v roku 1982 pôsobil v činohre Štátneho divadla v Košiciach a od roku 1984 v Divadle SNP v Martine. Výsledky jeho práce v martinskom divadle ho zaradili medzi najvýznamnejších divadelných režisérov osemdesiatych rokov. Jeho réžie neboli vždy prijímané jednoznačne, vždy však rozvírili pokojnú hladinu a boli výzvou na polemické diskusie. Predstavenia Romana Poláka svojím významom presahovali rámec slovenského divadla.

V inscenáciách Romana Poláka sa spája intelektuálny prístup s emocionálnym: záujem o prepojenie biologického, psychologického a spoločenského pohľadu na človeka vedie naraz až k šokujúcemu odkrývaniu tajomného a temného vnútra postáv. Roman Polák pociťoval od začiatku potrebu rozvíjať divadlo nielen v poetike, ale predovšetkým vo filozofii. Potreba vyjadrovať sa expresívnym, iným divadelným jazykom, je predovšetkým potrebou „byť vo svete iným“
Najúspešnejšie martinské inscenácie Dotyky a spojenia (pôvodný názov Spor, 1988) P. de Marivaux a Brechtov Baal (1989) reprezentovali československé divadlo na medzinárodných festivaloch po celej Európe. Obidve predstavenia mali úspech na prehliadkach vo Wroclawi a Toruni v Poľsku, Baal bol udalosťou v Moskve, Dotyky a spojenia na BITEF v Belehrade a obidve predstavenia s ročným odstupom (1988 a 1989) nadchli divákov a odbornú kritiku v škótskom Edinburghu. Inscenácia Dotyky a spojenia dostala dokonca The Guardian Critics´Choice, čo je prestížne ocenenie kritikov denníka The Guardian.

Po celý čas od roku 1990 je priebežná jeho spolupráca s Divadlom Astorka - Korzo ´90. Najskôr ako hosťujúci režisér a od roku 1996 do roku 2000 bol interným režisérom Astorky. Od roku 2005 je opäť režisérom a aj umeleckým šéfom Astorky. Nezabudnuteľné sú jeho inscenácie: dramatizácia Kafkovho Procesu (Polák - Porubjak, 1992), spoločný projekt so Štúdiom L+S Rostandov Cyrano z Bergeracu (s M. Lasicom v titulnej úlohe, ktorý bol na repertoári 11 rokov, 1993), Shakespearov Kupec benátsky (1994), Ruská tetralógia:
A. P. Čechov Ujo Váňa (1995), Ostrovského Les (1997), Gorkého Scény z domu Bessemenovovcov / Meštiaci (1998) a Dostojevského Zločin a trest, ktorý v dramatizácii J. Nováka – českého spisovateľa žijúceho v USA – dostal názov Vražda sekerou v Svätom Peterburgu (1999)- s odstupom času potom inscenoval Play Gorkij – Polákova adaptácia Letných hostí (2004).

Roman Polák bol v rokoch 2000 – 2002 umeleckým šéfom činohry Štátneho divadla Košice. V opere Štátneho divadla inscenoval dve opery Pucciniho operu Tosca a Mozartovho Dona Giovanniho.
V roku 2000 inscenoval Koltésov Návrat do púšte v pražskom Činohernom klube a v roku 2003 dramatizáciu Sologubovho románu Diablova hojdačka. V roku 2000 inscenoval v mestskom divadle v Brne Ibsenovho Peer Gynta a v roku 2004 hru Toma Stopparda Arkádia. V roku 2005 inscenoval v SND Klimáčkovu hru Hypermarket.

Od roku 2006 bol režisérom SND. Do funkcie nastúpil 18. apríla 2006 a odišiel z nej v máji 2008.

Ocenenia:

Cena Jána Jamnického a viac ako desaťkrát prémiou Literárneho fondu. Jeho inscenácia Ujo Váňa dostala Výročnú cenu Zväzu dramatických umelcov. Prestížnou cenou slovenskej kritiky Dosky bolo ohodnotené predstavenie Gorkého Meštiaci za najlepšiu inscenáciu a Ostrovského Les za najlepšiu inscenáciu a najlepšiu réžiu.

2007 Krištáľové krídlo v kategórii divadlo a film

tvorba

Divadlo:

V rokoch 1990 - 1996 nebol Roman Polák v trvalom angažmá. Z tohto obdobia je výrazná etapa spolupráce s národnými divadlami v Bratislave, Prahe a Brne. Je potrebné pripomenúť jeho inscenácie v SND: G. Tabori Mein Kampf (1991), W.Shakespeare Romeo a Júlia (1993), Fr. Wedekind Lulu (1993), v ND Praha to bola Saténová črievička P. Claudela (1993) a Dvojaká nestálosť P. de Marivaux (1994), v Brne hry W. Shakespeara Kráľ Lear (1994) a Búrka (1996).

Vytvoril vyše sto inscenácií. Pripomeňme si niektoré z tých skorších: H. Ibsen Peer Gynt (Štátne divadlo Košice, 1981), S. Stratiev Autobus (Štátne divadlo Košice, 1981, K. Horák Medzivojnový muž (Divadlo SNP Martin, 1984), W. Shakespeare Sen noci svätojánskej (Divadlo SNP Martin, 1985), F. Švantner - R. Polák Nevesta hôľ (Divadlo SNP Martin, 1986), T. Rózewicz Pasca (Divadlo SNP Martin, 1986), P. de Marivaux Triumf lásky (Divadlo A. Bagara v Nitre, 1991), K. Horák Divný Janko (Apokalypsa podľa Janka /Kráľa/) (Divadlo SNP Martin, 1994) a K. Horák „....príď kráľovstvo Tvoje....“ (Divadlo SNP Martin, 1996).

Televízia:

Neprehliadnuteľná je spolupráca Romana Poláka s televíziou. Koprodukčný maďarsko-slovenský videofilm Aminina pamiatka (R. Polák napísal taktiež scenár podľa maďarského prozaika Fusta), Nové utrpenie Antona (scenár K. Horák - R. Polák). Obidva filmy boli vybrané na festival do francúzskeho Remeša (1998 a 1999). S televíznym filmom Belisa (podľa Lorcovej hry V záhrade sú s láskou svojou don Perlimplín s Belisou) sa zúčastnil na medzinárodnom festivale IMPUT v Prahe (1990).